V rámci filmovej prehliadky Crème de la Crème prišla do slovenských kín poviedková komédia Máme prachy! od režisérskeho dua Maxime Govare & Romain Choay. Výhra v lotérii je ústredným motívom štyroch krátkych príbehov, ktoré hyperbolizujú postoj človeka k peniazom a robia to naozaj zábavným spôsobom.

Na poslednú chvíľu 

Prvý z príbehov divákom zaručene rozprúdi krv. Štvorčlenná rodina cestuje starým autom na návštevu k babičke. Je zrejmé, že rodinu dlhodobo trápia finančné problémy, a tak keď zistia, že tiket, ktorý otec podal pred dvoma mesiacmi je v skutočnosti výherný, zavládne v aute nadšená vrava. Lenže výhru si treba prevziať do hodiny, inak prepadne. V jednote zhusteného času a miesta – ako sa na správnu filmovú poviedku patrí – režiséri vytvorili neznesiteľné napätie prerážané humornými údermi. Neúprosné plynutie času stále pripomína hlásenie navigácie či odbíjanie kostolných zvonov a pri automobilovej zbesilej jazde pracujú autori so strihom a tempom náramne svižne a uspokojivo. Francúzska režisérska dvojica teda vie, ako si pripútať publikum v kreslách!


Podvod alebo nie?

Aj keď predošlý príbeh filmu Máme prachy! obsahoval hneď niekoľko prudkých zvratov, druhá poviedka vyznieva ešte viac vykonštruovane, čo jej žiaľ skôr škodí ako prospieva. Víťazkou lotérie je v tomto prípade mladá Julie, ktorá v jeden deň zažije viac šťastia, než by si vôbec mohla priať. Iba žeby to celé nebola náhoda. Konflikt medzi postavami druhej kapitoly filmu spočíva v predvídaní vývoja príbehu. Hrdinka sa zaoberá neustálym vyhodnocovaním okolností, čím diváka a diváčku tiež privádza k hútaniu nad tým, čo je naozaj a čo nie. V takej nálade už prudké dejové zvraty nefungujú, keďže nás správanie postáv pripravuje na všetky nepredvídateľné udalosti. Táto poviedka je z môjho pohľadu najslabším článkom filmu, jej vykonštruovanosť prestáva byť zábavná a kauzalita udalostí nevyznieva prirodzene. 

Peniaze či večnosť?

záber z filmu Máme prachy!

Našťastie treťou poviedkou snímka chytá druhý dych a tvorcovia v nej predvádzajú skvelý zmysel pre čierny humor, budovanie napätia a správne načasovanie nevyhnutných udalostí – teda dramaturgické cítenie. Trojica teroristov sa chystá vykonať svoj fatálny akt vzdoru proti väčšinovej spoločnosti. Ako už tušíte, zabráni im v tom nečakaný poryv šťastia. S ďalšou dávkou napätia pracujú autori filmu znova excelentne. Drobnými detailmi taktiež dokážu vyrozprávať to podstatné, čo obecenstvo potrebuje o hrdinoch vedieť. Okrem toho schopne využívajú akúsi tarantinovskú osudovosť, keďže vedú postavy – a spolu s nimi aj nás – od napínavo a dôsledne vystavaných situácií k rýchlym a fatálnym vyústeniam. To všetko zaobalené vo vtipe a irónii. 


Kliatba 

záber z filmu Máme prachy!

S výhrou v lotérii nepochybne súvisí aj pôsobenie vyššej moci. No čo ak vás po dávke šťastia postihne jeho pravý opak? Skupinka ošetrovateľov sociálneho zariadenia sa dostane k ohromným peniazom. Tie im však nepatria právom. Sami seba musia presvedčiť, že si ich môžu užívať, no kdesi v hĺbke duše vedia, že to tak nie je. Pohrávanie sa s neurčitým nadprirodzeným motívom zapadlo do celkového výrazu filmu, ktorý sa snaží zachovať si mieru absurdnosti – dobrej absurdnosti! Navyše, aj na malej príbehovej ploche sa autorom podarilo rozpracovať určitý prerod hrdinov, postavený na paradoxoch a irónii. Taktiež ide o poviedku, ktorá si dokáže udržať divákovu pozornosť, hoci pri poviedkovom filme býva zvykom, že je obecenstvo v tomto štádiu už trochu otupené. Na vtipe ani tempe snímka Máme prachy! však stále neslabne a je pripravená ísť do finále. 


Kruh sa uzatvára

Poslednou epizódou sa snímka vracia k svojmu začiatku a dopovedá príbeh (ne)šťastnej rodiny. Otvorený koniec prvého príbehu nechal dostatok priestoru pre dopovedanie niekoľkých motívov a okrem zábavy tak ponúka aj istý významový a emocionálny presah. Slovom, nezabudlo sa ani na nádej a trochu toho záverečného dojatia. 

Francúzskym režisérom, ktorí svoj film Máme prachy! prišli na Slovensko osobne uviesť, sa podarilo vyhnúť nástrahám poviedkového filmu. V ich diele sa nenachádza toľko slabých miest, zapamätateľné sú azda všetky príbehy. Každý z nich má svojskú energiu a dokáže zaujať. Jednotlivé poviedky sú ucelené a nenadobudnete pri nich pocit, že by v nich čosi chýbalo. Sú pútavé, vtipné, s príjemnou dĺžkou a kladú aj isté nároky na divákovu pozornosť.   



Matúš Trišč

Zdroj foto: Film Europe

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno