Labutie jazero v košickom balete s hviezdnym Dinom Tamazlacaru

Na otázku, aké sú jeho obľúbené prvky v balete, bez váhania a jednoslovne odpovedá: „skoky“. Pred žiadnym vystúpením nepociťuje nervozitu, len adrenalín, ktorý mu pomáha stvárniť jednotlivé postavy. V Štátnom divadle Košice uvidíte hviezdu európskeho baletu – Dinu Tamazlacaru v obľúbenom Labuťom jazere.

Jeden zo skvostov svetového baletného repertoáru, Labutie jazero Petra Iľjiča Čajkovského, prináša pri každom uvedení skvelý zážitok. Inak tomu nebude ani v stredu 17. apríla v Historickej budove ŠDKE. V repríze najnovšieho košického naštudovania, ktoré sa zrodilo pred rokom v réžii a choreografii „tanečníka storočia“ Vladimira Malakhova, stvárni dvojrolu Odety a Odílie domáca sólistka Shoko Yamada a v postave Princa Sigfrida sa ako hosť predstaví hviezda európskeho baletu Dinu Tamazlacaru.
Rodáka z moldavského Kišiňova poznajú diváci z januárového Galakoncertu Evy Sklyarovej. Tamazlacaru je v súčasnosti prvým tanečníkom Staatsballet Berlin. Balet študoval na Národnej baletnej škole v Kišiňove, neskôr na Viedenskom baletnom konzervatóriu v triede Maxima Abzalova. Ako sa vyjadril pre portál www.worldballetcompetition.com, tento krok spravil, keď mal 16 rokov, aby zdokonalil svoju techniku.


Dinu Tamazlacaru pre žiadnym vystúpením nepociťuje stres či nervozitu

V Berlíne pôsobí od roku 2000, keď získal angažmán v tamojšom divadle Unter den Linden. Od roku 2004 bol demi sólistom Štátneho baletu v Berlíne (Staatsballett Berlin), kde je od roku 2007 sólistom. „Predtým, ako som sa stal sólistom, musel som sa zdokonaľovať v mnohých sólových postavách. Dostal som tú šancu, vybrali si ma rôzni choreografovia, ktorí mi dôverovali a obohatili ma tým, že každý z nich mal odlišný štýl a vízie tanečnej formy,“ vysvetľuje pre portál www.worldballetcompetition.com Dinu Tamazlacaru.
A aké sú jeho obľúbené prvky v balete? Bez váhania odpovedá: „Skoky“. Pred každým jedným vystúpením potrebuje dostatok spánku a správnu motiváciu. Pred žiadnym vystúpením nikdy nepociťuje nervozitu: „Cítim však adrenalín, čo je dobre, pretože mi to dáva energiu a vďaka tomu viem prežívať emócie. Keď vystúpim na pódium, nechám sa tou postavou opantať a užívam si to,“ vysvetľuje tanečník, ktorý je nositeľom mnohých cien z medzinárodných baletných súťaží.

V roku 2001 získal druhé miesto na IV. Baletnej súťaži v Rakúsku, o rok neskôr sa stal víťazom medzinárodnej baletnej súťaže v Lausanne (Švajčiarsko) a v rovnakom roku suverénne triumfoval na Medzinárodnej baletnej súťaži „Arabesque“ v Perme (Rusko). „Súťaže zdynamizujú vašu prácu: ak ste ešte študentom, dajú vám konkrétny cieľ. Vďaka účasti na súťažiach som si vybudoval stabilný repertoár a ten dodnes ostal v mojom tele, napríklad Don Q alebo Labutie jazero – to sú diela, ktoré veľmi často tancujem na gala predstaveniach a sú pre mňa s odstupom času čoraz jednoduchšie. Úspechy v súťažiach pre mňa zároveň znamenali veľkú výzvu a sú nesmierne dôležité na začiatku kariéry každého tanečníka – môže na nich totiž zažiť krásu javiska. A samozrejme, otvárajú umelcovi ďalšie dvere,“ vysvetľuje Tamazlacaru, ktorý je dnes hlavným hosťom Teatro Comunale v talianskej Florencii, Teatro Arcimboldi v Miláne, pravidelne hosťuje v operných domoch v Ríme, Tokiu, Bukurešti, Belehrade, ale aj v Bratislave. Jeho repertoár zahŕňa hlavné úlohy v klasických aj súčasných baletoch.

Zdroj foto: archív D.Tamazlacaru


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno