Z pretrhnutého vreca so životopisnými hudobnými drámami sa neprestáva sypať nový obsah, a preto tu opäť máme príbeh inšpirovaný významnou osobnosťou zo sveta populárnej hudby, tentoraz o Neilovi Bogartovi (Jeremy Jordan), zakladateľovi amerického nahrávacieho štúdia Casablanca Records, ktorý objavil kapelu Kiss, Village People či kráľovnú diskoték Donnu Summer.
Ešte pred pár rokmi to bolo hotové zjavenie v podobe Bohemian Rhapsody, čo prinieslo tomuto hudobnému filmovému žánru ohromné masové reakcie a od tej doby prišli do kín mnohé príbuzné snímky s takmer totožným jadrom. Stávka na zlato sa zdá byť odchýlkou od zabehnutého normálu a niektorí si to vysvetľujú ako zlyhanie jej autorov.
Čo robí režisér nového filmu Timothy Scott Bogart inak? Takmer všetko. Na spracovanie si vybral život osobnosti v našich končinách úplne neznámej, na rozdiel od iných sa nezameriava sa na hudobníka, ale na hudobného producenta, takmer úplne popiera nutnosť zvoliť si pre drámu aj zápornú postavu, do väčšiny úloh obsadil nie príliš známych hercov a herečky a napokon, prináša príbeh svojho vlastného otca, čo pochopiteľne vzbudzuje všemožné otázky o vierohodnosti výpovede. Je Stávka na zlato pravdovravnou snímkou? Keby aj nie, záleží na tom? „Skrášľovacím“ dramaturgickým procesom si prešli všetky príbehy veľkých hudobných super hviezd, nepresnosti o živote Freddieho Mercuryho ešte mohli zdvihnúť vášne, no po stý krát počuť o tom, ako nevera, drogy a peniaze negatívne ovplyvnili život človeka pôsobiaceho v šoubiznise, to už naozaj nepotrebujeme. Sústrediť sa miesto toho na ľudský odkaz jednotlivca je osviežujúcim rozhodnutím.
Spomínané Bohemian Rhapsody, ďalej Elvis, Straight Outta Compton, Whitney Houston: I Wanna Dance with Somebody – všetky tieto snímky majú základ postavený na vzostupe a rýchlom páde svojich hlavných hrdinov. Predčasne zomrel aj Neil Bogart, filmové spracovanie jeho života však nezanecháva žiadnu pachuť nespravodlivosti či trestu za nezriadený život. Ak vo vás rastie únava z toho, ako tieto filmy zhodne vychádzajú zo zjednodušeného princípu, podľa ktorého známi hudobníci prišli o život kvôli svoju ziskuchtivému, nenásytnému manažérovi s pijavičím talentom a pre vlastné neudržateľné životné tempo, potom vás nový film konečne poteší niečím odlišným. Neil Bogart je práve v onej pozícii, aby zaistil zisky sebe aj svojim klientom. Vymýšľa a osnuje stratégie predaja tvorby mladých hudobníkov a riskuje pri tom všetko. Kto tvrdí, že Stávke na zlato chýba konflikt, lebo v ňom nefiguruje naivný hudobník a jeho intrigujúci manažér, odmieta sa len pohnúť z vystáteho miesta, z ktorého mal dobrý výhľad na staršie biografické počiny. Nemôžeme sa hnevať, že to tentoraz chceli tvorcovia urobiť inak. Hoci v tomto prípade sa nedá ukázať prstom na zjavného zloducha, ktorý by vysával z hlavnej postavy životnú silu, pretrvávajúci nedostatok financií, nenachádzanie správneho marketingového riešenia, zvyšujúci sa dlh a nervozita veľmi dobre zaskakujú konflikt vyvolávajúci element. Situácia je zlá, ale nikto sa na nikoho nehnevá, všetky postavy, hlavné aj vedľajšie ťahajú za jeden koniec povrazu a spoločne bojujú proti škodoradostnému osudu. Vďaka tejto rodinnej súdržnosti a spolupatričnosti aj malé podpichnutia zabolia. Postavy sa občas poškriepia, no nikdy to nekončí fatálne. Obraz doby aj Neila Bograta je nepochybne prifarbený s cieľom zmieniť sa o jeho nedostatkoch, ale nerýpať sa v nich príliš hlboko. To, čo by iný filmár využil ako zásadný problém, vykresľuje Timothy Bogart iba ako drobnú neresť. Drogy nevedú ku kolapsu, nevera nespôsobí rozvod, hádky a dlhy nezapríčinia rozviazanie zmlúv. Čokoľvek život Neilovi Bogartovi prinesie, všetko ustojí s prevažne dobrou náladou.
Je to veľa neštandardných rozhodnutí pokope, no ušetria vás nepríjemného napätia, ktoré doteraz tryskom prúdilo zo všetkých hudobných drám o večne mladých umelcoch. Stavba príbehu podobne sfarbuje tváre kritikov do červena (na stránke Rotten Tomatoes má film momentálne iba 31% pozitívnych recenzií). Režisér a scenárista v jednej osobe akoby sa nevedel rozhodnúť, ktorú etapu z bohatého života svojho otca zachytiť, a tak ich pre istotu zobrazil všetky. Pritom neriadene prelietava od jednej dejovej linky k druhej a často necháva veci nedopovedané aj dlhší čas, takže sa možno začnete pýtať: a čo sa nakoniec stalo s tou kapelou, ktorú sme videli na začiatku? Napokon sa všetko dozvieme, iba nie spôsobom, na aký sme zvyknutí. Film sa nepribližuje k ťaživej dráme a niekto by to možno pripísal autorskému amaterizmu alebo bojazlivosti. Možno je tam niečo z oboch, no príjemné vyznenie Stávky na zlato si ma získalo viac ako všetky variácie toho istého konfliktu za posledné roky. Z nerozhodného scenára paradoxne číha zvláštna istota, ktorá si neláme hlavu konvenciami a netrápi sa ani natiahnutým časom. Autorove pero je intenzívne, aj hluché pasáže vypĺňa zlatými slovami. Veľkými výrokmi sa to v celej snímke len tak hemží a počúvať hlavného hrdinu je ako počúvať niekoho, kto sa do vás práve zaľúbil. Kde tu vám Bogart (či už ako postava, alebo autor) prinesie nádherné zmyselné scény, ktoré síce stoja na úplne zlom mieste, no ako už bolo povedané, autora ani dielo samotné to netrápi. Môže sa zdať, že sa vo filme plytvá nápadmi, pretože vo filme sa bez ladu a skladu objavujú stále ďalšie a ďalšie zlaté klince programu, až budete mať pocit, že sa niekto v strižni úplne zbláznil a rezignoval na akýkoľvek dramatický úsudok. V Stávke na zlato strieda jeden vrchol ten ďalší tak, ako umelec s obrovským talentom, no chabou školou vystavuje svoje diela. Nádherné scény zastihnú obecenstvo nečakane a bez prípravy, nie vtedy, keď to očakáva, ale vtedy, keď sa im zachce. Autor pritom nedbá na volania odborníkov, zabudol sa, odviazal a ide si svojou cestou. Je to surové, neupratané, ale krásne.
Film bol nepochybne nakrútený na počesť otca a prisladká čerešnička na záver to len dokazuje. Nič to však nemení na tom, že dívať sa naňho bola hotová radosť. Slovné prestrelky medzi postavami obsahovali kvalitné napätie, výčitky, vyhrážky, vtip aj osočovanie. Akonáhle sa na seba hrdinovia vykričali, mohli spolu pokračovať v práci. Veľká škoda, že sa vedľajšie charaktery nemohli zásadnejšie prejaviť. Režisér im daroval pramálo osobitného priestoru, no vďaka tomu lepšie fungujú ako kolektívny hrdina. Priestorom sa dokonca mihnú napríklad aj Wiz Khalifa či Jason Derulo vo svojich cameo rolách.
Chápem, ak niekomu vadí príliš dokonalá hlavná postava, zľahčovanie jej zlých vlastnosti, prikrášlenie doby aj príbehu, no pravdivejšie sme to videli už mnoho ráz a už to za to nestojí. Lenivé opakovanie toho istého konfliktu je za mňa oveľa väčším hriechom, ako vedomá naivita.
Ak je zločin, nakrúcať filmy ako Stávka na zlato, tak sa rád stanem komplicom. Film pracuje intuitívne, prináša pohodu a radosť, je zábavný, zábavne nebezpečný a muzikálny, v každom aspekte šliape naplno a k tomu prináša chytľavé hity 70. rokov.
O Neilovi Bogartovi ste zrejme doteraz nepočuli, no bol to s istotou človek hodný pozornosti, aj keď si naňho jeho syn spomína s neskrývaným optimizmom.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Continental film
