Dňa 10. júna 2025 sa v slnečnej Viedni v Slovenskom inštitúte na Wipplingerstraße uskutočnil Koncert víťazov súťaže Rajecká hudobná jar 2024. Mladí interpreti na ňom predstavili nové diela, ktoré pre nich zložili slovenskí skladatelia.
Začiatok koncertu sa niesol v pietnej atmosfére – namiesto oficiálneho otvorenia prebehlo uctenie pamiatky obetí streľby v školskej hale BORG v Dreierschützengasse v okrese Lend v meste Graz. Až potom sa rozbehol samotný program.
Koncert zahájili dve klavírne skladbičky Západ slnka a Pochod sloníka od Tomáša Kobielského, ktoré predviedla Tereza Rapantová zo ZUŠ M. Sch. Trnavského v Trnave. Západ slnka sa niesol na vlnách pravého pedálu a vytváral tak meditatívnu atmosféru. Jeho harmonický materiál obohacovala napríklad rozšírená tonalita, modalita, paralelizmy či celotónová stupnica. V sprievode ľavej ruky prevažovalo rytmické ostinato s premenlivými tónmi, kým pravá prednášala melódiu. Pochod sloníka bol kratší, veselý až skackavý, s akcentmi pripomínajúcimi ťažkopádny sloní krok. Interpretka zahrala obe skladbičky bez zaváhania, no Západ slnka by si žiadal citlivejšiu interpretáciu farebných harmonických zmien.
Skladbou Obrázky (fantázia pre 2 trúbky a klavír) do programu prispel Marek Pastírik. Predviedli ju žiaci ZUŠ Púchov: Branko a Evelin Čížovci na trúbkach a Kristína Potáčová na klavíri. Tempovo bohatá skladba s finálnou gradáciou do forte obsahovala množstvo hudobných tém a klavírnych medzihier, zastavovaní a rozbiehaní. Trúbky často postupovali syrytmicky, z nižších do vyšších polôh, pričom modálny materiál bol obohatený hrou con sordino. Interpreti predviedli peknú prácu s artikuláciou, frázovaním aj dynamikou, no intonácia bola miestami menej presná.
Peter Machajdík uviedol skladbu Zámok (v) zámku, ktorú interpretoval violončelista Richard Kováčech (ZUŠ L. Árvaya, Žilina) s klavírnou korepetíciou Kataríny Záborskej. Autor prezradil, že niektoré motívy nadväzujú na jeho staršiu skladbu Zámok bez zámku. Klavírny sprievod sa tu vynáral z pokojnejšej tektoniky do bohatšej a živšej. Dlhé melodické tóny violončela obohatila v krátkych úsekoch hra pizzicato. Koniec bol opäť kontemplatívny. Harmonicky sa hudba pohybovala medzi tonalitou a modalitou. Frázovanie a dynamika boli zvládnuté výborne, no intonáciu by bolo možné vylepšiť najmä vo vyšších polohách.
Ako štvrtá zaznela klavírna skladba Jany Kmiťovej Vodná víla v podaní Nely Mašlejovej z OZ Podpora umenia Poprad. Prvý diel tejto skladby bol pohyblivý, s figuráciami v ľavej ruke a hlavnou melódiou v pravej. Harmonická schéma sa opakovala s postupným rozširovaním ambitu v rámci klaviatúry. Pomalý stredný diel sa vyznačoval bohatým doznievaním a interpretačne starostlivo prepracovanými arpeggiami. Tretí diel bol príbuzný k počiatočnému, avšak jasný, durový – teda kontrastný, zvukovosťou veľmi plný a interpretačne najnáročnejší. Záver skladby tvorili glissandá cez takmer celý rozsah klavíra a ich následná redukcia.
Martin Maťaš zo ZUŠ Giraltovce predviedol Letokruhy od Ivana Buffu, kde dominovalo vrstvenie tercií, techniky rotácie, permutácie a interpolácie. Pokojný charakter skladby a vývoj tektonickej štruktúry pripomínal efekt vznikajúci pri hre na zvončekoch koshi. Svojím tempom sa hudba postupne zrýchľovala, komplikovala a nakoniec sa opäť upokojila. Druhým dielom bol Hudobný moment op. 19 č. 2 od Martina Langa – iskrivý, s tajomným stupnicovým motívom, ktorý sa rozvíjal do búrlivých figurácií v rôznych polohách klavíra. Nadšený potlesk publika potvrdil, že sa mladý interpret tohto diela zhostil zodpovedne – jeho priezračná klavírna technika behov, prepracované frázovanie a citlivé zakončenie skladby v najnižších dynamikách boli dôkazom vysokej interpretačnej úrovne.
Trojčasťový cyklus Nad Malou Fatrou od Jána Grossmanna priniesol tomuto koncertu kuriózne obohatenie vďaka netradičnej kombinácii keltskej harfy (Barbora Juhásová) a priečnej flauty (Terézia Mártonová). Tieto interpretky zo ZUŠ Ladislava Árvaya v Žiline vynikli precítenou súhrou a vycibreným spoločným frázovaním. Harfistka zároveň pohotovo zvládala časté prelaďovanie nástroja s pomocou ladiacich gombíkov. V prvej časti Vietor na Malej Fatre dominovala flautová téma s častými pomlčkami. V Žeravom slnku sa ako nový prvok objavilo harfové glissando a flautové trioly. Tretia časť Dážď a krúpy využívala zvukomaľbu svojimi glissandami, šumom a klopkaním po nástroji.
Jedinečným počinom celého koncertu bola tiež jazzová skladba Funky funky! od Mariána Zavarského, ktorú s ľahkosťou a presvedčivosťou predviedli žiak Juraj Čerňanský (alt saxofón) a pedagóg Marek Milo (klavírna korepetícia) zo ZUŠ Rajec. Po úvodných dvoch „slohách“ nasledoval pomalší úsek s imitačným dialógom nástrojov a klavírnym doznievaním. Potom sa hudba opäť rozbehla v živšom tempe s odvážnejšími harmóniami, ktoré vystriedal návrat témy a výrazný „bridge“. Záver skladby priniesla repríza hlavnej témy.
Od našich susedov z Českej republiky sa na tomto koncerte predstavil Tomáš Novák zo zlínskej ZUŠ Morava. V jeho podaní odznelo KvintOstinato od Jevgenija Iršaia. Kvintové ostinato pravej ruky „pohlcovali“ stupnicové behy v nižších polohách, čo vyústilo do dramatickej gradácie. Stredná kontrapunktická časť vytvárala kontrast svojím pokojným tempom. Nasledujúca gradácia bola technicky veľmi náročná a divoká, záver pochmúrny a kontemplatívny. Interpretačne išlo o veľmi vydarený výkon, ktorý publikom odmenilo silným potleskom.
Predposledné číslo – Sonatína od Viliama Gräffingera – zaznelo v podaní klarinetistu Tomáša Ovsianku s klavírnou korepetíciou Márie Kosperovej zo ZUŠ A. Stodolu v Martine. Napriek technickej náročnosti a vplyvu horúčavy na ladenie sa interpretácia vyznačovala výbornou technikou a presvedčivým hudobným cítením. V prvej časti Allegro assai sa objavilo striedanie štýlu capriccia s valčíkom. Druhá časť Adagio bola naopak tradične v pomalom tempe v párnom metre s molovým základom, pričom drobné klarinetové motívy vyústili do rýchlych stupnicových behov. Tretia časť Allegro vivo sa vrátila opäť do živého trojdobého metra v duchu durového tanečného scherza a s elegantnou premenlivosťou sa pohybovala v rôznych tempách a harmonických modifikáciách. Na záver sa autor vrátil k „happy endu“, čo u publika vyvolalo hlasité pousmiatie a nadšený potlesk.
Záver koncertu patril Kvintetovej sonáte Petra Javorku, ktorú predviedli huslisti Michal Kováčech, Žaneta Malinová a Nikola Tokoly, violončelista Richard Kováčech a klavírna korepetítorka Monika Pishová – všetci zo ZUŠ Ladislava Árvaya v Žiline. Prvá a tretia časť s názvami Toccata a Echo niesli prvky neobaroka. Siciliana – stredná, paradoxne durová časť – mala neoklasicistický charakter s častým použitím hry pizzicato. Napriek menším problémom v súhre šlo o dôstojné a energické zakončenie koncertu, ktoré publikum ocenilo silným potleskom.
Festival Rajecká hudobná jar aj v roku 2025 potvrdil svoju dôležitú úlohu v podpore slovenskej hudobnej tvorby – priniesol nové diela, ktoré zaujali publikum a zároveň poskytli skladateľom priestor na vzájomnú inšpiráciu. Riaditeľ Marián Remenius sa o aktuálnom ročníku vyjadril ako o jednom z najúspešnejších v doterajšej histórii festivalu. Už teraz sa môžeme tešiť na to, čím nás prekvapí ten nasledujúci.
Martina Kachlová
Zdroj foto: ZUŠ Rajec
