Medzi stále expozície Slovenskej národnej galérie patrí od 16. mája 2019 v Esterházyho paláci aj Knižnica Kornela a Nade Földváriovcov. Ide o pomerne nezvyčajný projekt národnej galérie, ktorým organizátori rozširujú obvyklé hranice galerijného sveta.
Iniciátorom projektu bol spisovateľ a režisér Peter Krištúfek, s ktorým ho SNG pripravila. Impulzom a inšpiráciou bola jeho snaha zachovať veľkú zbierku Kornelových kníh. Nešlo však iba o knihy a knižnicu, ale aj o zbieranie, či presnejšie o zberateľskú posadnutosť. Práve téma knižnice ako metafory poznania, ale aj fyzického miesta v byte a témy zberateľstva a uchovávania boli tými styčnými miestami, kde zástupcovia SNG cítili prienik s otázkami, ktorými sa dnes zaoberá múzeum umenia.
Misia galérie už dávno nie je iba zbierať a uchovávať umenie, to je samozrejmosť, dnes je v centre pozornosti, ako ho sprístupňovať, ako vzdelávať a inšpirovať, a práve o tom je projekt földváriovskej knižnice. Záľuba Kornela Földváriho v tzv. béčkovom žánri, teda v dobrodružnej literatúre, kovbojkách a detektívkach, nebola iba o odvážnom čitateľskom vkuse, išlo mu o viac, pre neho to bol ten iniciačný moment, ktorý nás prenesie do sveta literatúry a potom otvorí dvere veľkým témam a príbehom.
„Chlapci a dievčatá, čítajte teraz! Teraz je to pre vás naozajstné vzrušenie, niečo nové, čo vám prinesie hlboké zážitky. Keď tie knihy prehliadnete a až v dospelom veku pochopíte, že treba čítať, už vám literatúra nikdy nedá to, čo by vám dala teraz.” Treba pripomenúť, že SNG oslovila aj paralela voči príbehu dejín umenia, pretože práve vo výtvarnom umení sa popkultúra (pop-art) rehabilitovala oveľa skôr než v literatúre. Tohto priekopníctva sa dovoláva aj expozícia/inštalácia, nejde len o sebavedomý prístup k žánrom, je to aj úvaha nad tým, akú úlohu majú dnes inštitúcie a ako najlepšie verejnosti „servírovať” poznanie.
Földváriovskú knižnicu nepoňali iba funkčne, po tejto stránke je to prezenčná knižnica s uzatvoreným fondom. Pridali ďalšiu vrstvu – naservírovali jej obsah tak, aby mal vizuálnu podobu. Chceli ukázať knižnicu ako súčasť životného priestoru, ako fyzické miesto a urobiť zmysluplnú inštaláciu z toho, ako Kornel pod láskavým dohľadom pani Nade premenil vlastný byt na obraz svojej knihomoľskej vášne. Tu by nestačili iba police a nálepky, chceli postihnúť aj Kornelovho humorného ducha.
Návštevník sa síce nestretne s povestnými Kornelovými kopami kníh, „Občas so závisťou hovorím o svojich priateľoch alkoholikoch, (…) ktorí majú tú výhodu, že ráno to, za čo vyhodili peniaze, vymočia a byt majú voľný.” Na Korne- love kopy, akokoľvek vizuálne impozantné, rezignovali, neboli by pre používateľov funkčné, a preto sa rozhodli skĺbiť galerijný princíp (reprezentovaný závesným obrazom) s Földváriho plnosťou. „Takže môžem povedať spolu s Edith Piaf – Nič neľutujem – ako knižný fanatik, ale občas ma to štve. Štve ma, že buď mám kníh priveľa, alebo vlastním primalý byt. A nebyť nekonečnej láskavosti a porozumenia mojej manželky, vážne neviem, ako by sme prežívali túto inváziu tlačeného slova.” To, čo mali Földváriovci rozhodené v priestore bytu, tvorcovia expozície nainštalovali na stenu, chaos usporiadali do obrazu – ale ten dojem z masy sa potláčať nesnažili, práve naopak. Výsledkom je zavesená knižnica – obraz Kornelovho zberateľstva.
Rozhodnutie prevádzkovať földváriovskú knižnicu sledovalo aj iný než primárne vzdelávací a iniciačný cieľ. Je to pocta ľuďom, ktorí celý život nenápadne pozitívne formovali náš intelektuálny priestor. Ľuďom, ktorí sa nepechorili za poctami a titulmi a napriek tomu ich každý poznal, každý si ich vážil a boli pre nás veľmi dôležití. Ak Peter Krištúfek hovorí o sv. Kornelovi ako o patrónovi knihomoľov, tak to vôbec nie je všetko, ale toto môže byť jeho svätyňa.
Knižnica bude slúžiť ako ďalší spoločenský priestor galérie, chcú v nej organizovať besedy, prednášky a iné komorné akcie, cieľom je, aby sa stala súčasťou kultúrnej prevádzky v našom meste, ale aj príjemným miestom intelektuálneho odpočinku.
Kurátorka: Alexandra Kusá
Koncept: Peter Krištúfek
Dizajn knižnice: Miro Veselko
Grafické a priestorové riešenie: Barbora Šajgalíková
Text a foto: SNG
