Druhý večer Festivalu židovskej hudby priniesol na pódium dve kapely: domácu PREßBURGER KLEZMER BAND a dánsku MAMES BABEGENUSH. Záverečná spoločná jam session oboch formácií bola tým najlepším, čo festival poslucháčom ponúkol.

Druhý koncert Klezmer Double Pack predstavil dve top klezmerové kapely, obe však priniesli obecenstvu úplne odlišný pohľad na tradičnú židovskú hudbu. Výsledkom boli dva jedinečné koncerty plné skvelej muziky. Záverečná spoločná „džemovačka“ na pódiu len potvrdila, že obe formácie sú rokmi spoločného hrania vyzretými hudobníkmi, ktorým nechýba cit pre improvizáciu a zároveň spontánnosť, ktorá k tejto hudbe neodmysliteľne patrí.
Preßburger Klezmer Band je na domácej scéne od roku 1995 a už od ich začiatkov sa formujú ako kreatívna kapela plná originálnych nápadov. Klezmer v ich ponímaní: to je rôznorodosť, fúzia mnohých žánrov, čo potvrdzujú aj vo svojej tvorbe. Ich aktuálny album z minulého roka Baladen prináša piesne, v ktorých sa stretávajú protikladné emocionálne roviny – charakteristická clivota v kombinácii s radosťou, oslavou a zábavou, takže výrazovo nevybáča s typickej klezmerovej hudby. Vo svojej tvorbe dokážu veľmi dômyselne prepojiť židovskú muziku s prvkami balkánskej a orientálnej hudby, slovenský, maďarský a cigánsky folklór, no ich piesne sú typické najmä hudobnou príchuťou modernej hudby: cítiť v nich jazzové vplyvy, rockovú muziku, dokonca reggae či latino. Ich progresívnosť sa prejavila a naplno ukázala aj na druhom koncerte festivalu: prehliadka rôznorodých skladieb v Design Factory bola žánrovo pestrou prehliadkou, pričom formácia striedala inštrumentálne skladby, kde sa k slovu dostali hlavne sólové výkony jednotlivých členov, ale srdcia publika si získala aj speváčka Marta Potančoková. Jej intonačne čistý vokál a presvedčivý výraz, charizma a energia, ktorú bolo z jej spevu cítiť, priniesla vystúpeniu presne to, čo poslucháč dokáže intuitívne a pocitovo vytušiť. Pri piesňach spievaných v jazyku jidiš ani nepotrebujete preklad a z výrazu a emócií sa k zmyslu textov dopracujete veľmi rýchlo.
Ďalšia vec, na ktorej táto formácia dokazuje svoje kvality, sú veľmi dômyselne prepracované aranžmány. Huslista Andrej Werner hrá melodické party s vkusom, kultivovane a pritom pri folklórnych partoch mu nechýba taká podstatná spontánnosť. Aký by to bol klezmer bez klarinetu? Práve tento dychový nástroj v podaní Mira Laga dodáva tomuto štýlu svojráznu esenciu a keďže má bohaté výrazové aj technické možnosti, aj potrebné emócie. Zostavu dopĺňa vynikajúca akordeonistka Snežana Jović – Werner, ktorá disponuje mimoriadnymi technickými kvalitami. Rytmiku majú na starosti Samo Alexander na kontrabase, Jano Oriško na bicích nástrojoch a Valér Miko za klávesmi. Toto obsadenie vytváralo na koncerte bohatý zvuk, pestré harmónie, no hlavne bolo z muzikantov zjavné, že spoločne odhraté roky sa pretavili do ich bezchybných inštrumentálnych výkonov.
Obecenstvo patrične ocenilo výkony Preßburger Klezmer Bandu a samozrejme, nechýbali ani momenty sentimentu, ktorý už k tejto hudbe patrí. Napríklad keď sa ozvala pieseň Čerešne od autorskej dvojice Filip – Lasica, aranžmán ktorej pre formáciu spravila naša výrazná skladateľská a interpretačná osobnosť – Ľubica Čekovská, nostalgia v sále sa dala priam „krájať“. Aj vďaka originálnemu nástrojovému obsadeniu a veľmi dobrému pochopeniu tejto nesmrteľnej piesne, dostali Čerešne úplne novú tvár, estetiku a dokonca aj príbeh akoby dostal nové konotácie. Skrátka a dobre, naši klezmeráci opäť raz potvrdili, že na našej scéne (prekračujúc hranice, pretože kapela je dobre známa aj v zahraničí), majú svoje stabilné miesto v tomto žánri a jednoznačne patria medzi hudobnú špičku.
To, čo nasledovalo po vystúpení Preßburger Klezmer Bandu, bol čistý prúd hudobnej energie, ktorý sa priam valil z pódia. Dánska kapela Mames Babegenush síce tiež hrala klezmerovú hudbu, ale podstatne experimentálnejším spôsobom. Hľadajú totiž korene židovskej hudby a preto v ich skladbách počujeme moldavskú, ukrajinskú, rumunskú, grécku ľudovú hudbu, ktorú veľmi svojráznym spôsobom dokážu interpretovať vo fúzii rozmanitých žánrov. Samozrejme, pilierom je jazz, pretože muzikanti vo veľkej miere využívajú improvizácie a dávajú priestor pre sólové výkony jednotlivých hráčov. Mames Babegenush tvoria na podstatne väčších hudobných plochách a ich skladby často nemajú piesňový charakter. Sú to skôr kompozície, v ktorých prezentujú sofistikovane pripravené aranžmány. Rovnako ich štýl interpretácie prináša oproti kultivovanosti našich klezmerákov podstatne prieraznejší prejav, dynamické kontrasty a väčšiu mieru spontánnosti. Pri kompozíciách v rýchlom tempe sú títo dánski muzikanti až neuveriteľne energickí a virtuózni, pri clivejších, baladických skladbách nechýba v ich prejave vrúcnosť a zároveň typický smútok klezmerovej hudby.
Samozrejme, všetko sú to špičkoví muzikanti „zrastení“ s hudbou od detstva. Ako v rozhovore pre náš portál povedali, mnohých členov spája dlhoročné kamarátstvo, radosť z hudby a túžba objavovať stále nové možnosti, ktorá je taká typická pre ich tvorbu: každý z ich albumov prináša jedinečné, osobité prvky, inovácie v žánrových fúziách, originálny mix štýlov, aj keď v jadre vždy cítite klezmer. Mames, ako ich familiárne volajú, tvoria špičkoví muzikanti: kontrabasista Andreas Møllerhøj, ktorý hneď v úvode koncertu predviedol také virtuózne sólo v rýchlom tempe, že človek až žasol, ako takú pohyblivosť a melodickosť z kontrabasu dokáže dostať. Rytmickú sekciu dopĺňa Morten Ærø na bicích nástrojoch. Formácia má silnú dychovú sekciu: na saxofónoch (alt a tenor) hrá Lukas Rande, na krídlovke vynikajúci a krásne melodický brat Lukasa, Bo Rande a duchovným otcom celého projektu je klarinetista Emil Goldschmidt. Na akordeóne hrá mimoriadne talentovaný Nicolai Kornerup, ktorý je aj skladateľom a počas koncertu sme mali možnosť počuť kompozície aj z jeho pera. Je zrejmé, že jeho kompozičný jazyk je ovplyvnený aj klasickou hudbou, pričom výsledkom je originálna tvorba založená na nepredvídateľných postupoch. Je to akýsi hudobný mikrokozmos, ktorý je zložený z rôznorodých hudobných skladačiek, ale spolu fungujú perfektne. Rovnako ich koncert bol taký pestrý a farebný. Každá kompozícia priniesla odlišný hudobný svet – akýsi exkurz ľudovej hudby z rôznych krajín a poslucháč až žasol, ako sa muzikanti dokážu vysporiadať s tonálnymi a rytmickými odlišnosťami. Zvlášť metrorytmickú štruktúru dokázali meniť v priebehu jedinej skladby aj niekoľkokrát, čo bolo doslova fascinujúcim momentom.
Po rokoch koncertovania je zjavné, že títo muzikanti si živé vystúpenia užívajú plnými dúškami. Zaspomínali si na spoločné stretnutie s členmi Preßburger Klezmer Band na festivale v Buenos Aires. Z rozprávania klarinetistu Emila sme sa dozvedeli, že muzikanti po koncerte navštívili miestny podnik, v ktorom hrala tá „príšerná“ argentínska hudba, preto vznikol spontánny nápad ako túto tanečnú hudbu, tak vzdialenú od klezmerovej hudby podať v štýle tradičnej židovskej hudby. A výsledok bol skutočne ohromujúci. Asi žiadny poslucháč by nepovedal, že je to možné. Niekde v jadre ste cítili tú pulzujúci rytmiku latino štýlu, ale výrazovo to bol prvotriedny klezmer. A takýto experiment si môžu dovoliť len skúsení muzikanti, ktorí majú tú hudbu „v krvi“ a sú s ňou dokonale zžití.
V ich tvorbe nechýbajú ani vplyvy škandinávskej hudby, čo sme mali možnosť počuť v skladbe Mountain Dance. Muzikanti si dokážu odovzdávať medzi sebou melodické linky bez toho, aby to narušilo kontinuitu piesne. Poskytujú dostatok priestoru aj pre sólové výkony, pričom výsledok je príjemná, rytmicky svieža, takmer až tanečná hudba s príchuťou charakteristickej clivoty klezmeru.
Tušíte, čo sa ukrýva za názvom Moldavian Trainspotting? Originálna fúzia ľudovej hudby z tohto regiónu kombinovaná so židovskou hudbou. Alebo za gréckou skladbou Mortis? Ľudovka o láske – opäť s nádychom klezmeru. Dá sa povedať, že partia dánskych muzikantov si už v hudbe vyskúšala všetko – aj kombináciu so sláčikmi, na ktorej postavila svoj piaty album Mames Babegenush with Strings. Aj z neho sme počuli na koncerte svižnú skladbu Olympia. Ich dramaturgia bola vystavaná skutočne pestro – Mames spravili prierez svojou tvorbou, cestovali sme krajinami, raz sme mali chuť tancovať, inokedy tempo vymenili za pomalé a výraz za melancholický. Presne takou je aj skladba Point Nine, ktorá prináša jazzovo ladenú skladbu – no len spočiatku. Mágia týchto muzikantov spočívala v tom, že z nostalgického jazzu sme sa zrazu nečakane dostali na Balkán. Pulzácia tohto rytmu bola zreteľná a treba povedať, že všetko, čo v tento večer muzikanti odohrali, boli mimoriadne náročné kusy.
A na záver to najlepšie: keďže priateľstvo medzi slovenskými klezmerákmi a dánskymi Mames Babegenush trvá už desať rokov, no konečne si spoločne zahrali v Bratislave, koncert ukončili spontánnou jam session. Trochu to pripomínalo jazzový festival, keď už sa atmosféra natoľko uvoľní, a muzikanti sa naladia na jednu vlnovú dĺžku, že na pódiu zahrajú na hocičo a pritom to spolu výborne ladí. A po takýchto dvoch koncertoch ani nebolo divu, že ich obecenstvo nechcelo pustiť z pódia.


Zuzana Vachová
Zdroj foto: autorka


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno