„Je pre mňa vždy veľkou cťou dirigovať hudbu môjho otca, najmä na miestach, kde ešte nie je známa. Tento rok by sa môj otec dožil 80 rokov a som nadšený, že budem dirigovať jeho skladbu v Košiciach na takom významnom hudobnom festivale,“ hovorí pre náš portál ukrajinský dirigent Kirill Karabits, ktorý bude v rámci festivalu Košická hudobná jar viesť koncert BRAHMS & SYMFONICKÝ OPPENHEIMER.
Ako syn skladateľa Ivana Karabitsa ste vyrastali obklopený hudbou. Je to výhoda alebo nevýhoda? Určilo to automaticky vašu cestu k hudbe?
Fakt, že som sa narodil v hudobníckej rodine, určite ovplyvnil moje detstvo, ale rozhodnutie stať sa profesionálnym hudobníkom bolo skutočne moje vlastné. Som vďačný mojim rodičom, že mi dali slobodu rozhodnúť o mojej budúcnosti.
Váš repertoár nie je zameraný len na klasicko-romantické diela. Ste známy tým, že máte radi zriedka uvádzané skladby a súčasnú hudbu. Bol váš otec hlavnou motiváciou pre tento smer?
Rozhodne áno. Ako dieťa som navštevoval veľa koncertov súčasnej hudby, čo vo mne prebudilo veľkú zvedavosť a záujem o súčasných skladateľov. Zároveň si myslím, že každý dirigent by mal mať poslanie vytvárania identity na pódiu tým, že podporuje nových a menej známych skladateľov.
O niekoľko dní budete dirigovať v Košiciach. Koncert nesie názov Brahms a symfonický Oppenheimer. Poukazuje dramaturgia koncertu na hrôzy vojny, ktorú dnes ľudia zažívajú na Ukrajine? Má program koncertu svetový presah?
V programe som sa snažil skombinovať veľmi kontrastné diela. Ikonický Brahmsov Dvojkoncert je obklopený súčasnými skladbami, ktoré nás vedú k zamysleniu nad situáciou vo svete a zvlášť na Ukrajine.
Prvou skladbou na festivale Košická hudobná jar bude dielo vášho otca – Vio serenáda pre sláčiky. Dirigujete aj jeho skladby – viaceré jeho diela vo vašom podaní akoby mali aj určitý program, znejú ako súčasné symfonické básne. Vidíte v nich aj konkrétny obsah alebo reflexiu?
Vždy sa snažím dať na prvé miesto ideu skladateľa, až potom pridávam vlastnú interpretáciu a pocity, ktoré sa rodia v spojení s hudbou.
Serenáda, ktorú budete dirigovať v Košiciach, je z roku 2000. Váš otec ju venoval Romanovi Kofmanovi, ukrajinskému skladateľovi, dirigentovi, pedagógovi a národnému umelcovi Ukrajiny. Cítil úctu k tradícii? Do akej miery ho ovplyvnila ľudová hudba?
Áno, Vio-Serenáda je venovaná významnému ukrajinskému dirigentovi Romanovi Kofmanovi, ktorý viedol Kyjevský komorný orchester. Roman Kofman bol zároveň aj mojím učiteľom dirigovania. Toto dielo je krátkou úvahou o zvuku sláčikového orchestra alebo ansámblu, o farbách a výraze, ktoré sa objavujú pri počúvaní rôznych sláčikových nástrojov.
V časoch, keď váš otec študoval kompozíciu, dostali síce poslucháči základné hudobné vzdelanie, no skladatelia boli „uzavretí“ voči okolitému svetu a moderným trendom. Napriek tomu v jeho hudbe počujeme rozmanité vplyvy – Šostakoviča či Mahlera, pritom má vlastný jazyk. Ako vysvetliť jeho individuálny štýl?
Môj otec si vytvoril vlastný hudobný štýl, ktorý je hlboko zakorenený v ukrajinskej hudbe a hudbe jeho učiteľa Borysa Liatoshynskeho. Sám cítil, že jeho hudobný jazyk má určité spojenia s Bartókom a Šostakovičom.
Považujete za dôležité pokračovať v uvádzaní skladieb vášho otca? Čo nám prinášajú dnes?
Je pre mňa vždy veľkou cťou dirigovať hudbu môjho otca, najmä na miestach, kde ešte nie je známa. Tento rok by sa môj otec dožil 80 rokov a som veľmi nadšený, že budem dirigovať jeho skladbu v Košiciach na takom významnom hudobnom festivale.
V ďalšej časti programu zaznie Brahms a jeho Koncert pre husle, violončelo a orchester a mol, op. 102. Máte s Brahmsom už skúsenosti – dirigovali ste napríklad jeho Štvrtú symfóniu. Aký je pre vás ako skladateľ?
Brahms je pre mňa skladateľ, ktorý nám pripomína krásu a najdôležitejšie hodnoty života. Jeho hudba je očisťujúca a zároveň povzbudzujúca, núti nás pozerať sa na seba s odstupom.
Brahmsa poslucháči buď milujú, alebo k s ním necítia žiadne prepojenie. Myslíte, že je ťažké pochopiť jeho vnútorné posolstvo? Na jednej strane presné kompozičné postupy nemeckej tradície, na druhej strane hlboké myšlienky. Prečo je podľa vás tento autor tak rozporuplne vnímaný?
Myslím si, že všetko závisí od interpretácie a kontextu programu. V našom podaní chcem Brahmsa zaradiť do veľmi kontrastného a reflexívneho kontextu, čo by mohlo poslucháčom pomôcť oceniť krásu a pocit večnosti v jeho melódiách a harmóniách.
Dvojkoncert vznikol v roku 1887 ako Brahmsovo posledné orchestrálne dielo. Súčasní kritici ho neprijali pozitívne – opisovali ho ako strnulý, mechanický a chladný. Ako je vnímaný dnes? Vyžaduje si prvotriednych sólistov. Kto bude hrať Brahmsa v Košiciach?
Dvojkoncert sa rozhodne stal ikonickým dielom tohto žánru. Ponúka cestu objavovania alebo znovuobjavovania pre poslucháčov i interpretov.
Sólistami v Košiciach budú huslistka Alexandra Conunova a violončelista Andreas Brantelid. Bude to moje prvé vystúpenie s oboma.
Je to virtuozita? Spevnosť? Vzájomná súhra sólistov? Čo robí sólové party náročnými?
Asi je to čistota a krása zvuku a štruktúry. Sólisti musia vytvoriť jedinečný zvukový svet, ktorý sa rozšíri na orchester a poslucháčov.
V druhej časti koncertu zaznejú dve diela Johna Adamsa. Dnes je uznávaným skladateľom, mnohí mladí autori sa ním „inšpirujú“. Niekedy si pri koncertoch mladých skladateľov pomyslíme: asi počúvali priveľa Adamsa. Čím je podľa vás výnimočný?
John Adams je jedným z popredných súčasných skladateľov, žijúca legenda. Jeho minimalistický jazyk je spojený s virtuóznym písaním pre symfonický orchester. Jeho hudba silne pôsobí na hudobníkov aj poslucháčov svojou energiou, fantáziou, harmóniou a silným rytmickým základom.
Doctor Atomic z roku 2007 rozpráva príbeh fyzika Roberta Oppenheimera a vývoja prvej atómovej bomby. Ako dosiahol túto atmosféru v inštrumentácii?
Symfónia je založená na hudbe z opery Doctor Atomic. Delí sa na tri časti, kde hudba opisuje ľudské pocity spojené s projektom Manhattan a prípravou testu Trinity. Myslím si, že táto hudba prenáša silný pocit strachu a neistoty – niečo, čo cíti dnes celý svet.
Symfonická verzia zachytáva ducha opery, Adams premieňa vokálne línie na inštrumentálne sóla. Aké sú a ako dosiahnuť spevnosť v ich interpretácii? V tejto hudbe cítiť blízkosť nebezpečenstva. Mysleli ste si niekedy, že toto dielo z roku 2005 bude tak aktuálne?
Aj keď Adams využíva vokálne línie v štruktúre symfónie, nejde o transkripciu. Dokáže to urobiť veľmi prirodzene, aj vďaka tomu, že jeho kompozičný jazyk je veľmi inštrumentálny. Pôvodná vokálna melódia z opery (svätý sonet Johna Donna „Batter my heart, three person’d God“) znie ako trúbkové sólo veľmi organicky. Myslím, že keď Adams písal svoju operu, myslel na ňu ako na dokument povojnového obdobia, nie ako na niečo, čo s nami bude opäť tak silno rezonovať.
Je pre dirigenta výzvou toto dielo uviesť – technicky aj emocionálne?
Áno, je to komplexné dielo pre dirigenta aj orchester. Vyžaduje si silné technické schopnosti a hlbokú predstavivosť.
Koncert zakončíte skladbou „Short Ride in a Fast Machine“, ktorá sa vyznačuje postminimalistickým štýlom. Laikovi môže minimalistická hudba znieť jednoducho, no ide o veľmi náročné skladby. Čo je na tejto nevšedné?
Aj keď je táto skladba známy „hit“ a je krátka, je však veľmi náročná na interpretáciu. Má veľa detailov a rytmických záludností, ktoré si vyžadujú dôkladnú prípravu a skúšanie. Rozhodne ide o majstrovské dielo a vzrušujúcu skladbu na interpretáciu.
A po vážnych témach niečo príjemnejšie. Budete dirigovať Štátnu filharmóniu Košice, skvelých sólistov a navštívite Slovensko. Tešíte sa na nové skúsenosti a mesto Košice?
Bude to moja prvá návšteva Slovenska a Košíc a veľmi sa teším na spoluprácu s orchestrom a interpretáciu takého krásneho programu!
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Foto: kirillkarabits.com
