KineDok 2020 začne skutočným príbehom z bývalej Juhoslávie Srbenka

Prvým dokumentom, ktorý ponúka tohtoročný projekt KineDok, je film chorvátskeho režiséra Nebojšu Slijepčevića Srbenka. Silný príbeh vychádza zo skutočných, no časom premlčaných udalostí v bývalej Juhoslávii.

Aktuálny ročník predstavuje najlepší výber 11 dokumentov zo Strednej a Východnej Európy za posledné tri roky. Do medzinárodného projektu sa zapojili: Česko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko a Slovensko. Jednou z jeho charakteristických čŕt sú atraktívne, na premietanie nezvyčajné miesta. Tohto roku sa KineDok sústredí na online premietanie prostredníctvom VOD, čo aj bola jeho dlhodobá vízia.


Filmy sa budú počas roka postupne sprístupňovať na stránkach KineDok, KineDok SK a tiež na stránke spoločnosti Filmtopia, koordinátora a organizátora KineDoku na Slovensku.
„Snažíme sa vybrať filmy tak, aby kolekcia bola čo najfarebnejšia a uspokojila tak rôznorodosť našich 200 projekčných miest v šiestich európskych krajinách. Čo filmy spája je to, že vždy ide o kvalitnú európsku kinematografiu preverenú tými najprestížnejšími festivalmi. Snažíme sa osloviť publikum a tvorcov viac online. Každý mesiac na kinedok.net premiérujeme nový titul a na konci mesiaca usporiadame virtuálnu diskusiu divákov s režisérom filmu,” povedal hlavný koordinátor Bohdan Bláhovec z Inštitútu dokumentárneho filmu v Prahe, ktorý medzinárodný projekt organizuje.

KineDok 2020 začína filmom chorvátskeho režiséra Nebojšu Slijepčevića Srbenka. Organizátori zverejnia dokument v siedmich jazykoch všetkých krajín, ktoré sú zapojené do projektu. Približne o dva týždne, vo štvrtok 28. mája o 19.30 hod., bude nasledovať online diskusia s režisérom; a to prostredníctvom ZOOM. Diskusie budú v rovnakej forme sprevádzať všetky nasadené dokumenty a zapojiť sa budú môcť aj diváci.
Film Srbenka vychádza zo skutočnej udalosti – v zime 1991 počas vojny v Juhoslávii bolo zabité dvanásťročné srbské dievča Aleksandra Zec. Napriek tomu, že páchatelia boli verejnosti známi, neboli nikdy odsúdení za trestný čin. O štvrť storočie neskôr sa divadelný režisér Oliver Frljić rozhodne vytvoriť divadelnú inscenáciu, v ktorej prostredníctvom rozhovorov z divadelných skúšok odráža premlčaný prípad Alexandry Zec. Tento proces prináša na povrch skryté traumy a skúšky sa tak menia na kolektívnu psychoterapiu.

Slovensko vstupuje do projektu dvoma dokumentami, ktoré touto skúsenosťou potvrdia medzinárodný rozmer: Skutok sa stal (Barbora Berezňáková, 2019), Švédi z osady (Katarína Farkašová, 2018).
KineDok je medzinárodnou komunitou a jedinečnou platformou pre filmové kluby a spôsob alternatívnej distribúcie, spájajúci priaznivcov a tvorcov kreatívnej dokumentaristiky, fungujúci od roku 2014 a neustále sa rozrastajúci o nové krajiny a projekčné miesta. Výber kreatívnych dokumentárnych filmov, ktoré zaznamenali úspech na filmových festivaloch, zaručuje kvalitu organizovanej kultúrnej udalosti. KineDok pomáha iniciovať medzinárodnú výmenu audiovizuálnych diel

FILMOVÁ PONUKA KINEDOK 2020

Česká republika

Celkom nový svet/The Brand New World (Greta Stocklassa, 2019, 87´)

Ďaleko za polárnym kruhom sa nachádza švédske banské mesto Kiruna, postavené na obrovskom ložisku železnej rudy, ktoré sa pre švédsku vládu stalo značným zdrojom príjmu. Mesto však kvôli ťažbe začalo upadať a tak, s cieľom zachovať priemysel, sa mestská rada spolu s ťažiarskou spoločnosťou LKAB rozhodla presunúť mesto a jeho obyvateľov o tri kilometre ďalej na východ. Takto sa mestu podarilo zvrátiť možnú katastrofu a premeniť ju na veľkú príležitosť. Nová Kiruna bude ešte progresívnejšia, poskytne budúcnosti lepšiu spoločnosť. Ale je vôbec reálne naplánovať ideálny svet? Na pozadí sťahujúceho sa mesta obyvatelia Novej Kiruny zvádzajú svoje vlastné boje.

Central Bus station (Tomáš Elšík, 2018, 78´)

Central Bus Station (Hlavná autobusová stanica) je jednou z najväčších a zároveň najžalostnejších staníc na svete. Vizionárske plány jej architekta o budove, ktorá dokáže pohltiť svojich návštevníkov, sa pretvorili na nekonečnú spleť chodieb. Dar telavivským obyvateľom teraz slúži ako útočisko pre utečencov z celého sveta. Yonatan pracuje ako turistický sprievodca už 17 rokov a ukazuje ľuďom temnú stránku stanice. Nachádza komunity vytvorené na miestach, ktoré mali ostať ukryté. Tieto komunity si zakladajú na svojich tradíciách a hodnotách a svoj nový domov chcú ochrániť. Budova je tak metaforou sveta spoločnosti, ktorá žije za jej stenami.

Chorvátsko

Srbenka (Nebojša Slijepčević, 2018, 72′)

V zime roku 1991 bolo zavraždené 12-ročné srbské dievča Aleksandra Zec. Aj keď verejnosť páchateľov poznala, za svoj čin neboli nikdy odsúdení. O štvrťstoročie neskôr pripravuje divadelný režisér Oliver Frljić hru o prípade Aleksandry Zec. Na povrch časom vyplávajú skryté traumy a z divadelných skúšok sa stáva kolektívna psychoterapia.

On the water/Na vode (rež. Goran Dević, 2018., 79′)

Portrét bývalého priemyselného mesta vykreslený z perspektívy rieky tečúcej cez jeho centrum. Rieka je dnes miestom na relax a oddych. Bližší pohľad na ľudí, ktorí trávia čas na jej brehu, odhaľuje všetky sociálne konflikty transformujúcej sa krajiny. Rieka odkrýva pozostatky minulosti, ktoré ostali ležať v jej vodách.

Rumunsko

Učiteľ/Teach (Alex Brendea, 2019, 82′)

Svojský učiteľ matematiky z Transylvánie sa stáva miestnym Donom Quijotom, keď sa rozhodne opustiť tradičný vzdelávací systém a vo svojom dvojizbovom byte začne poskytovať súkromné lekcie. V priebehu školského roka sledujeme jeho boj a vytrvalosť pri tom, ako sa snaží prinavrátiť vášeň k vzdelaniu a zmeniť život svojich žiakov k lepšiemu.

Maďarsko

Ľahké lekcie/Easy lessons (Dorottya Zurbó, 2018, 78′)

Kafia má 17 rokov. Pred dvoma rokmi utiekla sama do Európy, do Maďarska, aby sa ako dieťa v Somálsku nemusela vydať. Odvtedy žije v štátnom detskom domove v Budapešti. Učí sa jazyk, chodí na strednú školu, pripravuje sa na maďarskú maturitnú skúšku a snaží sa presadiť v modelingu. Navonok sa zdá byť všetko v poriadku, ale za tým krásnym a sebaistým zjavom sa skrýva ťažké srdce. Jej každodennú rutinu tvorí neustála dilema a sebaspochybňovanie ohľadom toho, ako sa vzdala svojej moslimskej kultúry a všetkého, s čím vyrástla. Čím viac dovoľuje kamere sa k nej priblížiť, tým viac sa film stáva dôvernou spoveďou. Čo to vlastne obnáša, keď sa na prahu dospelosti rozlúčite so svojou minulosťou a úplne sa vzdáte sami seba, aby vaše nové ja mohlo žiť v Európe?

Ghetto Balboa ( Arpad Bogdan, 2018, 90′)

Bývalý mafián z neslávne známeho budapešťského ghetta trénuje box s chudobnými deťmi zo štvrte. Jeden z jeho žiakov sa prebojuje k možnosti boxovať o opasok z majstrovstiev sveta. Toto je jeho šanca uniknúť životu v ghette.

Bulharsko

V a jej čarovný život/The Magic Life of V (Tonislav Hristovrem Fínsko/Dánsko/Bulharsko, 2019, 87’)


Mladá žena, ktorá sa snaží byť samostatnejšou a pomáhať svojmu mentálne postihnutému bratovi hraním rolí, sa učí čeliť svojej minulosti, pričom ju strašia traumy z detstva.

Palác pre ľudí/Pallace for The People (Boris Missirkov a Georgi Bogdanov, Bulharsko/Nemecko/Rumunsko, 2018, 4 x 26’)

Život a smrť socialistických architektonických monštier. Úžasná rozprávka v piatich kapitolách.

Zdroj: Zuzana Golianová – PR manažérka spoločnosti Filmtopia
Zdroj foto: Filmtopia


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno