K 100. výročiu narodenia Josepha Beuysa – legendy postmoderny

Goethe-Institut si pripomenie storočnicu narodenia Josepha Beuysa projektom Beuys Will Be Beuys. Od februára až do októbra sa uskutoční séria prednášok, diskusií, premietaní, workshopov a performancií. Ich témou nebude len Beuys, ale aj mnohé aspekty jeho tvorby, ktoré máme potrebu aktualizovať. Sú to hlavne otázky rovnoprávnosti a násilia, otázky ekológie a globalizácie alebo otázky spojené s takzvaným „ekonomizovaním umenia“.

Joseph Beuys (12. máj 1921 – 23. január 1986) je považovaný za jedného z najvplyvnejších a súčasne najkontroverznejších umelcov 20. storočia. Jeho plastiky, environmenty, kresby, inštalácie, multiple, audio- a videoinštalácie sa nachádzajú v zbierkach významných svetových galérií a múzeí. Beuys bol spoluzakladateľom nemeckej Strany zelených a spoluzakladateľom Free International University for Creativity and Interdisciplinary Research (FIU).


Zámerom projektu nie je nostalgická spomienková oslava charizmatickej legendy postmoderny. “Nechceme ani dokázať ani odmietnuť alebo prijať Beuysovu teóriu sociálnej plastiky. Uprostred aktuálnej dynamiky globálnych spoločenských procesov vnímame príležitosť vytvoriť konkrétne historické premostenie. V tomto prípade teoreticko-praktické premostenie medzi rôznymi (environmentalistickými, politickými, feministickými atď.) aspektmi Beuysovej umeleckej tvorby a súčasnou situáciou.

Najbližšie podujatia

Projekt otvoríme úvodným podujatím 18. 2.. Martin Hodoň, Michal Hvorecký a Robo Švarc vo vzájomnej diskusii priblížia pozadie a štruktúru celého projektu.

Robo Švarc je slovenský maliar a performer. V roku 2013 vypracoval koncepciu dlhodobého projektu Lecture Art. Základnou myšlienkou je rozpútať dialóg nielen medzi umelcami, ale medzi všetkými, ktorým aktuálny kultúrny a sociálny stav spoločnosti nie je ľahostajný, a ktorých znepokojujú ataky na základné ľudské práva, na ľudskú dôstojnosť a na slobodu. Súčasťou tohto projektu sú pravidelné prednášky, diskusie, semináre, workshopy pre odbornú aj laickú verejnosť, gastronomické eventy a pod., ktorých cieľom je sprostredkovať problematiku súčasného umenia v širšom sociálnom a ekologickom kontexte. Žije a pracuje v Liptovskej Porúbke, v Bratislave a v Düsseldorfe.

Martin Hodoň (*1989) je absolvent divadelnej vedy na VŠMU, neskôr pokračoval na JAMU v odbore réžia/dramaturgia. V tvorbe sa venuje prevažne autorskému a fyzickému divadlu s presahom do súčasného tanca. Aktuálne je interným doktorandom na SAV v Bratislave a oblasť výskumu tvorí vzťah performance art a performing arts. Je spoluzakladateľom nezávislej performatívnej platformy GAFFA.

18. 3. sa uskutoční prednáška BEUYS A BEUYS

Komplex Joseph Beuys sa skladá z nespočetných tematických celkov a možných uhlov pohľadu. Beuys sa nedá redukovať na jednu jedinú formulku v rámci dejín umenia, filozofickej estetiky ani sociálneho angažmán. Súčasťou prednášky bude aj prezentácia knihy NON EXIT – Sociálna plastika Josepha Beuysa a nesubstančná ontológia Egona Bondyho (edícia PLEROMA, Asociácia Corpus, Bratislava 2021), v ktorej Švarc aktualizuje Beuysovu koncepciu sociálnej plastiky na pozadí filozofie Egona Bondyho.

1. apríla sa uskutočnia dve prednášky pod spoločným názvom Fluxus v Čechách a aktivizmus na Slovensku

Lucia G. Stach: Zrkadlo v zrkadle. K autorským utópiám a intermediálnym stratégiám konceptuálneho a akčného umenia na Slovensku. Po konfrontácii experimentálnej tvorby autorov a autoriek z rôznych generácií a oblastí v šesťdesiatych rokoch sa začali sedemdesiate roky dôrazom na rozvíjanie ich individuálnych programov. Klauzúra ateliéru či neohraničenosť prírodnej krajiny ešte väčšmi zdôraznili tému slobody a voľnosti, bez obmedzení komisiami, publikom či trhom. Unikátne prejavy akčného a konceptuálneho umenia, ktoré sa na slovenskej scéne objavilo od polovice 60. rokov, dostali po skúsenosti Pražskej jari a po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 nový impulz a iný kultúrny význam. Prednáška sa zameria na vybrané autorské programy s „beuysovskými“ lokálnymi autentickými prvkami sociálnej utópie, individuálnej mytológie a kozmológie.

Mgr. LUCIA G. STACH, PhD.pracuje od roku 2010 v Slovenskej národnej galérii ako kurátorka Zbierky modernej a súčasnej grafiky a kresby a kurátorka výstav, od roku 2013 ako vedúca kurátorka Zbierok moderného a súčasného umeniaV máji 2017 bola kurátorkou výstavy Jany Želibskej SWAN SONG NOW v Pavilóne Českej a Slovenskej republiky na 57. Bienále v Benátkach. Desiatky výstav pripravila aj ako nezávislá kurátorka pre regionálne galérie, pre tranzit.sk a Kunsthalle Bratislava. Je autorkou a spoluautorkou viacerých monografií a zborníkov.

Pavlína Morganová: Počiatky konceptuálneho umenia a hnutie Fluxus

Prednáška predstaví hlavné impulzy vzniku konceptuálneho a akčného umenia. Stručne se dotkne kľúčových hnutí akými boli futurismus, dadaismus a surrealismus, ale aj vlyvu osobností ako Marcel Duchamp, Lucia Fontana alebo Jackson Pollock. Hlavnou témou však bude hnutie Fluxus, hlavné princípy a osobnosti hnutia. V závere se zameriame na prenikanie Fluxu do Československa, festival Fluxu v Prahe v roku 1966 a nadväzujúce aktivity hnutia Aktual.

PhDr. Pavlína Morganová, Ph. D.
Od roku 2017 pôsobí ako prorektorka pre umenie, vedu a rozvoj Akademie výtvarných umení v Prahe, v rokoch 2014−2016 zastávala pozíciu prorektorky pre štúdijné záležitosti. Od roku 2013 je vedúcou Vedecko-výskumného pracoviska VVP AVU. Na Akadémii prednáša dejiny českého umenia 20. storočia. V ostatných rokoch  se venovala rozsiahlemu výskumu dejin vystavovania, ktorého výsledkom je kniha Pavlína Morganová – Terezie Nekvindová – Dagmar Svatošová, Výstava jako médiumČeské umění 1957−1999 (VVP AVU 2020). Moderuje: Robert Švarc

15. apríla – Claudia Schmid: UNTER ALLER AUGEN, premietanie dokumentárneho filmu.

Vo filme Unter aller Augen (Pred očami všetkých) spracováva nemecká umelkyňa Claudia Schmid tému, ktorá sa týka každého a každej jednej z nás – je ňou násilie páchané na ženách. Je všadeprítomné a Claudia ho sníma svojou sugestívnou kamerou na rôznych miestach planéty – v Benine, Bangladéši, Kongu aj v Nemecku. Ženy jej podávajú bezprostredné svedectvá o brutálnom násilí, čo sa deje každodenne s nemým súhlasom nás všetkých. A muži? Autorka sa pýta aj ich: mnohí opisujú násilie na ženách ako normálnu súčasť každodenného života. Sebaurčená, emancipovaná žena budí stále strach. Film na pozadí rôznych kultúr, spôsobov života a spoločenských systémov odhaľuje, ako fungujú mechanizmy a štruktúry násilia v jeho univerzálnej paralelnosti.
Po premietaní filmu bude nasledovať diskusia s Claudiou Schmid.
Moderátor: Robo Švarc

Claudia Schmid, narodená v Kolíne nad Rýnom v roku 1956, študovala tri roky hudbu na Vysokej škole múzických umení vo Viedni. V roku 1978 prešla na výtvarné umenie a vyštudovala sochárstvo, maľbu a konceptuálne umenie na umeleckých akadémiách vo Viedni a Düsseldorfe. Od roku 1986 pracovala ako nezávislá umelkyňa v Taliansku, Düsseldorfe a Kolíne nad Rýnom a získala rôzne ceny a štipendiá.
V roku 1991 Claudia Schmid začala pracovať ako filmová autorka a režisérka pre rôzne nemecké verejnoprávne stanice. Od roku 2009 sa sústredí na výtvarné dokumenty a portréty umelcov. V posledných rokoch sa intenzívne venuje aj problematike násilia páchaného na ženách.

Ďalší potvrdení hostia

Florian Malzacher, narodený v roku 1970, je nezávislým kurátorom súčasného performatívneho umenia, dramaturgom a autorom. Po štúdiu aplikovaných divadelných štúdií v Gießene pracoval ako divadelný kritik a od roku 2006 do roku 2012 sa stal hlavným dramaturgom / kurátorom festivalu steirischer herbst v Grazi. V rokoch 2013 až 2017 pôsobil ako umelecký vedúci divadelného festivalu Impulse (Düsseldorf, Kolín nad Rýnom a Mülheim / Ruhr). Florian Malzacher je vydavateľom a autorom mnohých esejí a kníh o divadle a performancii, ako aj o vzťahu umenia a politiky.

Švajčiarsky dramatik, filmár, režisér, novinár a esejista Milo Rau, narodený v roku 1977 v Berne, vyštudoval sociológiu, romanistiku a nemčinu v Paríži, Berlíne a Zürichu. Od roku 2002 publikoval viac ako 50 divadelných hier, filmov, kníh a akcií, ktoré boli uvedené na všetkých významných medzinárodných festivaloch. V roku 2007 založil »International Institute of Political Murder« – Medzinárodný inštitút politických vrážd (IIPM).
Jeho divadelné hry a filmy získali početné ocenenia , v roku 2018 získal za svoje dielo európsku divadelnú cenu. V súčasnosti je umeleckým riaditeľom mestského divadla v Gente. Jeho inscenácia Hate Radio (Štvavé rádio) hosťovala na Medzinárodnom festivale Divadelná Nitra v roku 2015.

Olia Sosnovskaya, narodená v Minsku v roku 1988, je umelkyňa, teoretička a autorka. Pracuje s textami, vizuálne a performatívne. Jej témy siahajú od kultúrnych techník a teórií slávnosti až po problémy komunity a afektu. Pritom sa odvoláva na diskurzy kolonializmu, moderného sveta práce a voľného času. Je spoluzakladateľkou umeleckej platformy „Problem Collective“ a kolektívu „Work Hard! Play Hard!“ Olja Sosnovskaya sa zúčastnila mnohých performancií, festivalov a skupinových výstav v Bielorusku, na Ukrajine, vo Švédsku, Nemecku a Bulharsku.


Bližšie informácie o projekte nájdete na webstránke www.goethe.de/slovensko/beuys2021

Vzhľadom k aktuálnej epidemiologickej situácii sa prvé podujatia uskutočnia online.

Zdroj: TS – Goethe-Institut Bratislava

Zdroj foto: autor vizuálov: Eugen Korda


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno