„V organových dielach sa nachádza komplexný svet štýlov, zvukov, akustiky, histórie a každý organ je novou výzvou, veľmi bohatým vesmírom, ktorý nemožno porovnávať s inými nástrojmi,“ hovorí pre náš portál Jürgen Essl, jeden z popredných organistov a skladateľov súčasnej európskej hudobnej scény, ktorý vystúpi v rámci Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola.
Na festivale MOFIS budete mať koncerty v dvoch mestách – Spišskej Novej Vsi a Košiciach. Pre oba ste pripravili rôzne programy. Aký je základný princíp dramaturgie týchto koncertov?
Dramaturgia znie: zahrajme si dobrú hudbu! Snažil som sa nájsť program, ktorý sa hodí do Spišskej Novej Vsi, kde je výnimočný organ a dúfam, že tam tieto skladby budú znieť dokonale. V Košiciach uvediem program v rámci uvádzania kompletného organového diela Bacha.
Začnime festivalom, jeho históriou a cieľom. Myslíte si, že je dnes dôležité podporovať organové umenie?
V Nemecku vidíme pomalý exodus rehoľníkov žijúcich v kostoloch, čo je škoda, pretože prichádzame aj o veľmi krásnu tradíciu liturgickej hudby. Ale veľa ľudí túto hudbu a najmä organovú hudbu miluje a na koncerty chodia. Profesionálna hudba bola vždy podporovaná, toto je dôležité zvážiť: pri nulovej podpore neočakávajme ani hudbu takej kvality, aká sa nám dnes dostáva.
Je to už 53. ročník festivalu a je najstarším na Slovensku. Založil ho významný organista Ivan Sokol. Najprv sa konal ako súčasť festivalu Košická hudobná jar, no v roku 1991 sa osamostatnil. Už prvý ročník festivalu v roku 1970 sa konal v mnohých mestách východoslovenského kraja a aj dnes vďaka nemu hudba znie v rôznych mestách tohto regiónu. Je podľa Vás dôležité prinášať hudbu do regiónov?
Kultúrny život by sa nemal sústreďovať len do veľkých miest, záujem ľudí v menších mestách či obciach je rovnaký ako v mestách. Často sú v menších kostoloch nádherné menšie organy a atmosféra na koncertoch je jednoducho úžasná, takže – podporte túto kultúru!
Ivan Sokol začal nahrávať kompletné dielo J. S. Bacha, no tento úmysel sa mu žiaľ nepodarilo dokončiť. Rovnako chcel uviesť kompletné dielo J. S. Bacha aj koncertne. V tomto jeho úmysle pokračujú organizátori festivalu od 51. ročníka festivalu. Prečo je podľa vás tento odkazdôležitý? Čo pre Vás znamená Bachova tvorba?
Bach je najväčší skladateľ a bohatstvo jeho hudby nie je prítomné len v jeho najznámejších dielach. Aj skladby mladého Bacha sú majstrovské diela, dokonca aj niektoré krátke chorály. Dlhé roky som sa snažil pochopiť jeho spôsob komponovania a jeho spôsob myslenia. Čím hlbšie však jeho dielo analyzujem, čím menej cítim, že skutočne rozumiem tomu, čo to je, zostáva to pre mňa veľkou záhadou – cítim akýsi hlas anjelov.
Na záverečnom koncerte festivalu v Košiciach predstavíte Bachovu ranú tvorbu. Aké sú základné znaky kompozičného štýlu tohto obdobia?
Pokúšal sa napodobňovať iných skladateľov, ale veľmi osobným spôsobom: napodobňovaním bez kopírovania. Vzal si napríklad tému od Corelliho a na tomto základe vytvoril vlastnú fúgu. Experimentoval, snažil sa zistiť svoje limity v každom, čo i len malom diele.
Začiatok koncertu bude patriť skladbe Fantasia et Imitatio v h BWV 563. Všetky interpretácie, ktoré som počula, majú iné tempo. Ako pristupujete k tejto skladbe? Je podľa vás výber tempa aj vecou pocitu?
Iste, interpret by nemal hrať v určitom danom tempe, ak sa v ňom necíti komfortne. Charakteristickým motívom fantázie je takzvaná „figúrová corta“, čo nie je rytmus, ktorý sa má hrať pomaly. Ďalšou otázkou je tempo „Imitatio“, čo je druh fúgy v 6/4 metrorytmickej štruktúre. Téma je veľmi jednoduchá a som si istý, že ju nebudem hrať adagio.
Nasledovať bude séria chorálov. Bach bol hlboko veriaci človek a jeho religiozita sa odráža v jeho dielach. Ide o rané diela, ktoré sú nádherné, plné čistoty, melanchólie a harmonického bohatstva. Ako ich hodnotíte z hudobného, kompozičného a duchovného hľadiska? Sú tieto skladby inovatívne?
Niektoré chorály, ktoré budú uvedené na koncerte, možno nie sú Bachovými dielami a v niektorých veľmi raných skladbách (Bach mal 15 alebo 16 alebo 17 rokov) sa štýl príliš nelíši napríklad od Pachelbela. Dobrodružstvo však začína s inovatívnymi detailmi, riešeniami v kontrapunkte, vo forme, virtuozite.
Fúga na tému od Corelliho, BWV 579 je príkladom toho, ako Bach študoval diela svojich súčasníkov. Corelliho Sonata da Chiesa a Tre pre dvoje huslí a continuo z roku 1689 je jedným z takýchto diel. Podarilo sa podľa vás Bachovi nájsť možnosti, ako zosúladiť Corelliho „joie de vivre“ s prísnymi pravidlami nemeckej organovej hudby? Mimochodom, hoci ide o rané dielo, je vyzreté a novátorské, súhlasíte?
Áno, v období, kedy túto skladbu napísal, bol už veľmi zrelý a jeho diela krásne. Prísne pravidlá nemeckej organovej hudby? Čo je prísne v Prelúdiu a fúge D dur? Toto dielo je plné kreativity. Ale otázka je zaujímavá. Bach nebol Talian a ani Francúz, aj keď absorboval množstvo nápadov, pravidiel a techník. Bach bol Bach, dokonca už ako veľmi mladý muž.
Impulzívnosť, energiu a radosť z „Corelliho diela“ opäť vystriedajú chorály. Je dramaturgia koncertu pripravená tak, aby poslucháč nabral energiu, vitalitu, no zároveň vnímal hĺbku a duchovnú podstatu Bachovej tvorby?
Program bude uvedený v rámci myšlienky predstavenia celej organovej literatúry Bacha. Páči sa mi dramaturgia, v ktorej sa striedajú voľné časti a chorály – ako v luteránskej liturgii.
Pri počúvaní Bachových chorálov človek musí ostať sám so sebou. Myslíte si, že takéto myslenie v dnešnej dobe potrebujeme? Môže byť aj toto dôvod, že Bachova hudba je stále živá?
Hudba môže naplniť naše srdce, dotknúť sa nás. Nie je to otázka vedieť o skladbe veľa a hudobníci nie sú učiteľmi verejnosti v zmysle vysvetľovania niečoho intelektuálneho. Myslenie je dobré pre tých, ktorí chcú vedieť viac, pochopiť hlbšie, ale nebezpečenstvo je v tom, že už počas koncertu nemôžete otvoriť svoje srdce a počúvať emocionálne, pretože sa sústredíte na to, čo viete, namiesto toho, čo by ste mali cítiť.
Bude to koncert plný rôznorodej hudby. Dôkazom je aj výsledné zloženie – Praeludium et Fuga v D BWV 532. Je plná slobody (free toccata), z hudby cítiť, že je svižná, takmer talianska, plná energie, pre pedál je písaný virtuózny part. Tento kus je obľúbený u poslucháčov. Chceli ste na záver vybrať povzbudzujúcu hudbu?
Diela, ktoré v rámci projektu majú na festivaloch zaznieť, sú organizátormi dané a dramaturgia je pripravená do roku 2031. Súhlasil som s programom, pretože mi dáva zmysel. Radostný koniec koncertu je oveľa lepší, ako nechať verejnosť v smutnej atmosfére.
Na východnom Slovensku budete mať ďalší koncert v rámci festivalu v Spišskej Novej Vsi v Evanjelickom kostole. Divákov čaká bohatý program od baroka, cez romantizmus až po súčasné kompozície. Chceli ste touto dramaturgiou ukázať, že variabilita štýlov organu ako hudobnému nástroju vyhovuje?
Rád miešam štýly, toto nám možno otvorí uši. Naozaj, nechcem nič publiku diktovať, chcem mu dať slobodu.
Začnete slávnym Vivaldiho opusom – La stravaganza op. 4 – Koncert VI RV 316a (arr. Anne Dawson, Her Book). Vivaldiho husľové koncerty znejú v organovej transkripcii nádherne. Aké je vaše vysvetlenie?
Áno, presne, znejú krásne v transkripcii a Anne Dawson to vedela, keď v roku 1716 napísala túto zbierku.
Potom zaznie vaša improvizácia. Tá vždy patrila k organovému umeniu. Zachovala sa aj dnes v takej miere, ako bola pre organ typická v minulých storočiach?
Poznám organistov, ktorí len improvizujú, iných, ktorí neimprovizujú nikdy. To závisí od mnohých vecí, aj od slobody v liturgii. Ako vieme z Bachových čias, improvizácia bola bežná, hranie podľa notovej predlohy skôr výnimkou.
Po Predohre skladateľa Dietricha Buxtehudeho ste zaradili Intermezzo, ktorého ste autorom. Je tento koncert o hľadaní paralel medzi minulým a súčasným svetom?
Všetky „Intermezzi“ sú na tomto koncerte improvizáciami. Bude to naozaj spontánne. Ako komentár, dialóg s minulosťou, kontrastný osobný názor, dotvorenie napísanej hudby.
Vo Vašich skladbách využívate farebnosť a ďalšie možnosti, ktoré organ poskytuje. Zároveň ide o súčasný hudobný štýl, s rytmickou variabilitou a osobitým zvukom, Vaša sonorika je objavná. Má organ viac možností ako iné hudobné nástroje?
Väčšina skladateľov píšucich pre organ sú organisti. V organových dielach sa nachádza komplexný svet štýlov, zvukov, akustiky, histórie a každý organ je novou výzvou, veľmi bohatým vesmírom, ktorý nemožno porovnávať s inými nástrojmi. Mozart ho označil za kráľa hudobných nástrojov.
Publikum je pri súčasnej hudbe opatrné. Mohli by sme ich povzbudiť, aby sa nebáli nových, súčasných skladieb?
Áno, môžeme. Sme ľudské bytosti našou výzvou je pohnúť mysľou, dušou a nezostať počas života na jednom mieste a dívať sa naň z rovnakého uhla pohľadu. Pozrite sa na veci iným spôsobom, objavte niečo nové, počúvajte hudbu, ktorú nepoznáte. Už v 96. žalme sa od nás žiada, aby sme zaspievali Pánovi novú pieseň.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
Foto: archív Jürgen Essl
