,,Namiesto toho, aby sme vychovávali deti konštruktívne myslieť a logicky si vyvodiť konzekvencie, z nich robíme cvičených cirkusantov,“ hovorí pre náš portál basgitarista kapely Ľudové Mladistvá, zakladateľ basovej školy Math on the Fretboard.

„Škola dá aplikovať na hocijaký nástroj. V tom je celá pointa. Každé jedno cvičenie obsahuje noty a tabulatúry v PDF, ale aj odkaz na program Guitar Pro, kde si každý môže navoliť rýchlosť aká mu vyhovuje a dokonca sa tam dá zmeniť aj kľúč a nástroj, takže môžete cvičenia praktizovať aj na drumbli, samozrejme, pokiaľ disponujete prednými zubami nevyhnutnými pre tento nástroj (úsmev). Matematické vzorce sú aplikovateľné na hocijakom melodickom nástroji a pocítim najvyšší stupeň zadosťučinenia, pokiaľ mi niekto pošle spätnú väzbu v štýle, hral som to napríklad na priečnej flaute.“

Kto je Jozef Madola? V hudobnej brandži známe meno. Svoj prvý angažmán dostal v kultovej bratislavskej kapele A.M.O., ktorý mu otvoril cestu medzi profesionálnych hudobníkov. K hudbe sa dostal pomerne neskôr. V šestnástich rokoch si kúpil prvú basgitaru, no poctivo cvičiť a študovať hudobnú teóriu začal až v dvadsiatich rokoch.


V roku 2011 sa popri štúdiu na Univerzite Komenského (odbor Hudobná veda) začal venovať výučbe basgitary, kontrabasu a hudobnej teórii. V tom istom roku s jazzovým triom Fat Breakfast vyhral súťaž mladých talentov Bratislavských jazzových dní. Rok 2012 bol pre jeho kariéru prelomový, pretože vystrelil na pódiá so známymi umelcami, s ktorými spolupracuje do dnes. Za všetkých treba spomenúť: Majk Spirit, Strapo, Separ & DMS, Boy Woonder, Boy Band, Emma Drobná a ďalší.

Od roku 2016 je členom jazz-folkovej kapely Ľudové Mladistvá, s ktorou zozbieral niekoľko hudobných ocenení (Jazz Fruit, Radio Head Awards, Nové tváre slovenského jazzu, víťaz B-pódia mladých talentov BJD).

Nezaostáva ani v pedagogickej oblasti. Ovocie jeho didaktickej činnosti vyšperkoval dvoma úspechmi v česko-slovenskej basgitarovej súťaži Booster, kde jeho zverenci obsadili popredné priečky. Za psychohygienu považuje varenie, šport, otužovanie, šachy, teráriové zvieratá, náučnú literatúru a dokumenty.

Vyštudoval si muzikológiu na FiF UK. Už počas štúdia si inklinoval k teórii a harmónii?

K hudobnej teórii som mal vždy veľmi blízko. Bral som ju ako logickú hru, ktorá má striktné zákonitosti. Z nich som si utváral štruktúrované vzorce a vždy ma fascinovalo, keď som v nich uvidel nejaký jav ako je napríklad zrkadlenie, či reverzia. Vždy ma zaujímalo dešifrovanie rébusov bez barličiek. Len tak svojpomocne, technikou pokus omyl a keď som prichádzal na to, ako funguje terciová výstavba akordov, tak nebolo väčšej zábavy. Zrazu to celé začalo dávať zmysel a ja som sa do problematiky ponáral čoraz hlbšie. Vzrušovalo ma prichádzať na väzby medzi tónmi, stupnicami, akordami. Bolo to pre mňa niečo ako 4D sudoku. Tri priestorové dimenzie plus sluchový vnem.

Bol si členom viacerých jazzových skupín či jazz-folkového zoskupenia Ľudové Mladistvá. Majú tieto zoskupenia podiel na spustení Tvojho projektu?

Myslím, že žiaden hudobný projekt, ktorého som bol súčasťou, nemôže mať podiel na mojej pedagogickej praxi, no keď sa na to pozrieme z inej perspektívy, tak by som ich vlastne aj mohol viniť za to, že sme nehrali toľko koncertov, aby mi vyplnili čas (smiech). Normálny chlap by si našiel milenku, alebo presedel v zafajčenej krčme pri poldeci a dissoval politikov, alebo minimálne mastil joystick. Hocikto bežný s diagnózou večný pubertiak by zobral drogy a loptu, alebo aspoň tie drogy, keď už lopta nie je in. Miesto toho som si musel vymyslieť basovú školu. Tým pádom som energiu investoval do niečoho, čo je ľahko predvídateľným ovocím mojej didaktickej činnosti. To ale neznamená, že nie som vďačný všetkým hudobníkom, s ktorými som mal možnosť spolupracovať a o to špeciálnejšie členom Ľudových Mladistiev, s ktorými boli najlepšie hrania, cesty, skúšky, žúry, interný humor level 9000 a všetko, na čo som zabudol.

Projekt nesie meno Basová škola, presnejšie “Math on the fretboard”. Môžeš nám povedať, prečo práve basová škola? Nemôžeme aplikovať projekt aj na iné hudobné nástroje?

Som primárne basgitarista, i keď mám vyštudovaný kontrabas na konzervatóriu. Preto som sa prirodzene identifikoval s nástrojom, ktorý mi je srdcu najbližší a vyprodukoval som koncept cvičení zameraných na získanie hudobného jazyka práve na ňom. Barman tiež predsa nebude písať príručku o zváraní. Skôr od neho očakávajme návod na chutný a podmanivý večer a ubolené ráno (úsmev). Samozrejme, že sa škola dá aplikovať na hocijaký nástroj. V tom je celá pointa. Každé jedno cvičenie obsahuje noty a tabulatúry v PDF, ale aj odkaz na program Guitar Pro, kde si každý môže navoliť rýchlosť aká mu vyhovuje a dokonca sa tam dá zmeniť aj kľúč a nástroj, takže môžete cvičenia praktizovať aj na drumbli, samozrejme, pokiaľ disponujete prednými zubami nevyhnutnými pre tento nástroj (úsmev). Matematické vzorce sú aplikovateľné na hocijakom melodickom nástroji a pocítim najvyšší stupeň zadosťučinenia, pokiaľ mi niekto pošle spätnú väzbu v štýle, hral som to napríklad na priečnej flaute.

V čom presne spočítava táto škola?

Myšlienka vlastnej školy tak nejako priebežne dozrievala počas celej dekády mojej pedagogickej činnosti. Vždy som mal rád matematiku. Absolútne antonymum pre mňa boli cudzie jazyky, alebo vybrané slová. A za vrchol ľadovca zvráteného školstva som pokladal učenie sa básničky od slova do slova. Za to by si minister školstva zaslúžili doživotie v pekle, kde ho budú drezírovať makrobiológiou v ugrofínskej lapončine (úsmev). Namiesto toho, aby sme vychovávali deti konštruktívne myslieť a logicky si vyvodiť konzekvencie, z nich robíme cvičených cirkusantov, ale to je úplne iný príbeh. Žiaľ, alebo našťastie, všetko so všetkým súvisí a pre mňa je cennejší zlý výsledok s dobrým postupom, ako dobrý výsledok bez dôkladne vyvodených medzi krokov. Vravím všetkým svojim žiakom tú istú frázu, ktorú už mám asi aj vytetovanú na jazyku: „pokiaľ si nemal z matematiky päťku, tak ťa naučím hudbu vnímať cez vzorce, schémy a štruktúry…“ Presne o tom to je. Pochopiť nadväznosti a vzťahy medzi stupnicami, akordami a tónmi. Základom mojej výučby je hierarchické rozdelenie. Veľkú kompozíciu vnímam, akoby bola megalopolou. Skladba je niečo ako mesto. Časť skladby, či už strofa, alebo refrén sa dá v prenesenom význame označiť ako predmestie. Hlavná melódia je tým pádom ulica. Motív je dom a dva tóny v ňom sú pre mňa tehla. Základný stavebný prvok v inžinierstve. V hudbe je tou tehlou interval a práve skrz intervaly som vypracoval všetky cvičenia môjho programu, aby moji žiaci zvládli pochopiť ako a prečo stojí dom tam, kde stojí, a prečo mu je dobre na tejto ulici oného sídliska situovaného v tamtej aglomerácii. Viac neprezradím.

Potrebuje teda človek dokonale ovládať matematiku, aby pochopil princíp školy?

Nikto neovláda dokonale matematiku a už v žiadnom prípade nie človek. Od roku 1997, kedy šachový program Deep Blue porazil žijúcu legendu a ikonu kráľovskej hry, Garryho Kasparova, to ide s ľudstvom dolu vodou. Teda v komparácii s umelou inteligenciou. Iný, relatívny pohľad by bol, že softvérový svet dobil Mt. Everest a už dávno stúpa stratosférou. Ja sa skôr prikláňam ku kolektívnej strate intelektu. Na všetko používame kalkulačky. Ak by Vám auto zoplo tempomat pri cúvaní z garáže, tak by sme ho neváhali využiť. Pohodlnosť, ktorú žijeme, je protipólom dokonalosti, preto musím byť konštruktívne kritický, možno až subjektívne zaujatý. Šachové programy (všeobecne všetka umelá inteligencia, len rád používam vzor programu, ktorý nás prvý zosadil z piedestálu) za posledných 25 rokov spravili štvorité salto vpred a momentálne medzi sebou súperia vo virtuálnych turnajoch. Ich ELO (šachová inteligencia) je na úrovni už takmer dvojnásobku toho, ktorým disponuje aktuálny svetový veľmajster a ani oni nie sú dokonalé. Nedokážu rozlúsknuť isté percento šachových puzzle, kde absentuje „sedliacka“ emócia. Jeden z tých, ktorý sa približuje k dokonalosti, je „Stockfish 14“. Jeho operačná rýchlosť je cca 104-106.000 ťahov za sekundu! Všetky tie kroky pritom rozanalyzuje, vyhodnotí a pridelí im prioritný rating. Pri mojej najvyššej koncentrácii spočítam maximálne 4 ťahy s kalkuláciou za sekundu. To je dôvod, prečo by som bol striedmy s termínom „dokonalý“.

Laik, ktorý sa do hudby nevyzná nemá šancu hrať podľa Tvojej školy?

Prednedávnom zomrela gorila nížinná, ktorá sa volala Koko. Vedci odhadujú jej inteligenčný kvocient v rozmedzí 75 až 95, čo je ekvivalent priemerného voliča ultrapravicovej strany. Dorozumievala sa posunkovou rečou a prejavovala zmysel pre humor. Okrem iného ovládala jednoduchú algebru a zvládala sčítavať a odčítavať jednociferné čísla. Pokiaľ to dokázala ona, verím, že by s tým homo sapiens nemal mať problém. Všetky lekcie totiž vysvetľujem cez číselné (nazvime to) kódy. Ak dokážete vnímať poradie jednotlivých tónov v danej tónine a ste schopní im priradiť poradovú číslicu, tak by Vám nemal robiť problém pretaviť danú schému na hmatník, klaviatúru a podobne.

Nemáš v pláne rozšíriť portfólio tejto školy do iného jazyka?

Ešte som len napísal na Facebook, že pracujem na vlastnej škole a hneď sa mi ozval jeden basgitarista zo severu Slovenska a ponúkol mi preklad do angličtiny. Považujem to za veľmi milé gesto, no definoval by som sa ako rodený skeptik – realista. Kalkulujem aj s minimálnym záujmom. Môže to skončiť fiaskom. Myslím si, že nie veľké percento hudobníkov má nefalšovanú chuť sa vzdelávať. Sledujem to už dlho a veľakrát mi došiel novic na súkromnú hodinu a , čo odo mňa chcel, bolo, aby som mu ukázal nejaký „fórik“. Do toho 13 techník, ktorých názov ani nevie vysloviť, nieto ešte zahrať a nakoniec sme skončili pri tom, že neovláda ani len orientáciu na hmatníku. Ťažko postaviť dom, keď máte v úmysle začať tretím podlažím.

Čo očakávaš od tohto projektu?

Mal by som dve diametrálne odpovede. Prvá bude materialistická. Pre začiatok by stačilo, keby sa mi vrátili finančné prostriedky vynaložené do technického zabezpečenia. Ak by som si mal vyfakturovať aspoň 5 eur za každú hodinu strávenú vymýšľaním, nahrávaním, strihaním, editovaním, exportovaním, uploadovaním a riešením technických problémov, tak by som sa dostal na 5 ciferné číslo. Odpoveď s poradovým číslom dva bude z iného súdka. Omnoho väčšia satisfakcia ako finančné ohodnotenie, by pre mňa bol dlhodobý záujem zo strany žiakov. „Ty počuj! Dobre si to vymyslel! Hudobník si síce mizerný, no za to pedagóg fantastický!“ (úsmev) Niečo v tom duchu.

Je na Slovensku organizácia, ktorá podporuje projekty umelcov podobných tomuto?

Áno. Fond na podporu umenia a ďakujem im za to, že z verejných zdrojov prispeli k projektu „Math on the Fretboard“.


Bolo ťažké získať finančnú podporu?

Vôbec. Tento druh mimoriadneho štipendia získali stovky, možno až tisíce uchádzačov. Bolo nutné vypracovať adekvátny projekt a preukázať ušlý zisk, ktorý spôsobila globálna pandemická situácia. Netuším, aké šance by som mal na finančnú podporu od FPU bez tejto mimoriadnej výzvy, no vypracovanie a realizáciu projektu môžem pokladať za simuláciu žiadosti pre niečo omnoho podstatnejšie.

 

 

Zhovárala sa Alexandra Prohásková

Zdroj foto: archív Jozefa Madolu


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno