Jeho význam pre vývoj hudby je nesporný. Bol rozhodujúcou osobnosťou obdobia klasicizmu a patril k trojici prvej viedenskej školy. I keď počas svojho života nikdy žiadneho potomka nemal, označenie „otec“ sa s ním spájalo vždy a všade. Papa Haydn, alebo aj otec symfónie, sláčikového kvarteta a sonáty by dnes slávil svoje narodeniny.

Franz Joseph Haydn sa narodil ako druhý syn skromných rodičov 31. marca 1732 v mestečku Rohau, kúsok od Bratislavy. Matka Maria bola kuchárka u dedinských pánov, otec pracoval ako kolár. Hudobné nadanie prejavoval už v rannom veku, možno aj kvôli tomu, že vďaka otcovi vyrastal v prostredí dedinskej hudby – otec totižto často hrou na harfe sprevádzal Haydnovu matku, ktorá spievala. Nakoľko Haydnovi rodičia pochádzali z chudobných pomerov, boli si vedomí toho, že hudobne nadanému synovi nebudú schopní zabezpečiť adekvátne vzdelanie, preto v čase, keď Joseph dovŕšil 6 rokov, prijali ponuku svojho príbuzného Johanna Francka. Tá okrem potrebného štúdia hudby zahŕňala i pomerne ťažký život v Hainburgu. Od tohto okamihu sa Joseph už nikdy natrvalo nevrátil naspäť k rodičom.

Jeho nadanie pre hudbu, ale najmä jeho anjelsky hlas, si v čase, keď mal osem rokov, všimol hudobný riaditeľ Dómu sv. Štefana vo Viedni. O jeho hlase sa taktiež šírili rôzne klebety, hovorilo sa aj o chúlostivej operácii, čo však jeho otec razantne zmietol zo stola hneď v zárodku. Viedeň otvorila Haydnovi obrovské možnosti. V hudbe, ale i v speve získaval nenahraditeľné teoretické a praktické zručnosti. Po deviatich rokoch strávených v zbore však nastal zlom. Jeho anjelsky hlas sa zmenil, čo slovami: „Ten chlapec nespieva, ale kikiríka!“ opísala i samotná habsburská cisárovná Mária Terézia. Ponížený Joseph pravdepodobne v návale zlosti, alebo z pomsty, odstrihol inému členovi zboru jeho cop a to malo za následok okamžité vylúčenie. 17-ročný Haydn sa náhle musel bez peňazí a majetku sám popasovať s osudom. Na chvíľu našiel útočisko v podkroví iného hudobníka a živí sa aj ako učiteľ hudby či pouličný muzikant. Vo veku 20 rokov sa stal učňom talianskeho skladateľa Nicola Porpona a ako neskôr Haydn sám povedal: „tu som získal skutočné základy hudby.“ Za osobitný vplyv taktiež označil diela Carla Philippa Emanuela Bacha, ktoré študoval a tiež uviedol, že hlavnou súčasťou jeho sebavzdelávania bolo precvičovanie cvičení z príručiek hudobnej teórie. S vytrvalosťou a energiou sebe vlastnou dosiahol Haydn výrazný pokrok, za čo získal okrem iného aj skvelú reputáciu u verejnosti.

Veľký zlom nastal v roku 1758, keď svojimi výkonmi upútal pozornosť viedenskej šľachty. Najprv zaujal grófa Ferdinanda Maximiliána von Morzina, u ktorého zastupoval pozíciu kapellmeistra, onedlho si ho však všimol rod Esterházy, ktorý v tom čase patril medzi najbohatšie a najvplyvnejšie rodiny rakúskej ríše. Esterházyovci sa okrem iného vyznačovali i veľkou záľubou v hudbe a patrili medzi jej najväčších mecenášov, o čom svedčali i pomerne lukratívne podmienky Haydnovej zmluvy. Najväčšiu slávu zažil Haydn po smrti kniežata Paula Antona Esterházyho a po nástupe jeho brata Mikuláša. Ten dokázal oceniť Haydnovo hudobné nadanie až natoľko, že pre neho vytvoril atmosféru, ktorá pomáhala tvoriť výnimočné umenie. Haydn skladal neuveriteľným tempom, pre svojho patróna skomponoval okrem dvorných opier i symfónie, sláčikové kvartetá či inú komornú hudbu, ale aj viac ako 150 skladieb pre barytón, ktorý knieža doslova miloval.


Rok 1779 bol pre Haydna zlomový, pretože sa znovu prerokovala jeho zmluva: zatiaľ čo všetky jeho skladby boli predtým majetkom rodiny Esterházyovcov, teraz mohol písať pre iných a predávať svoje diela vydavateľom. Jeho zamestnanie v rodine Esterházyovcov však bolo aj naďalej rozhodujúce pre jeho kariéru a v ich službách zostal až do svojej smrti.

Po smrti kniežaťa Mikuláša a po rozpustení kapely odišiel Haydn ako 62-ročný do penzie s titulom kniežacieho kapelníka, skladateľa a komorného sólistu. Usadil sa vo Viedni, odkiaľ podnikol dve významné umelecké cesty do Londýna (prvá – v rokoch 1790-92, počas ktorej dirigoval niekoľko koncertov, sa uskutočnila na pozvanie anglického husľového virtuóza Salomona. Pri druhej ceste – v rokoch 1794-95, zahrnutý prejavmi úcty a obdivu, mu oxfordská univerzita udelila čestný doktorát). Zomrel vo Viedni 31. mája vo veku 77 rokov (krátko po jej obsadení napoleonskými vojskami) a jeho telesné pozostatky boli uložené v priestoroch hrobky kaštieľa Esterházyovcov pri Eisenstadte.

Zaujímavosti, ktoré ste možno o Josephovi Haydnovi nevedeli:

  • Medzi Haydnových priateľov patril okrem iných aj Wolfgang Amadeus Mozart. I keď bol Haydn od Mozarta starší, formálne nikdy nebol jeho učiteľom, jeho hudbu obdivoval a raz sa dokonca o ňom vyjadril ako o najväčšom žijúcom skladateľovi na tejto zemi. Zaujímavosťou však je, že medzi Haydnových žiakov patril Ludwig van Beethoven.
  • Podľa jedného odhadu skomponoval viac ako 340 hodín hudby, viac ako Mozart, Beethoven, Händel alebo Bach.
  • Skomponoval viac ako 1000 hudobných diel: 104 symfónií, mnoho sláčikových koncertov, 60 klavírnych sonát, štyri oratóriá, 20-25 opier, omše a ďalšie hudobné diela.
  • Otec Franza Liszta istý čas hrával v Haydnovom orchestri.
  • Počas svojho pobytu v Londýne Haydn údajne zarobil za jeden rok toľko ako za 20 rokov pôsobenia u Esterházyovcov.
  • Keď Napoleon v roku 1809 napadol Viedeň, bol Haydn tak váženou osobnosťou, že pred jeho dverami stáli dvaja Napoleonovi vojaci a to z dôvodu, aby sa v pokročilom veku nemusel sťahovať.
  • Premiéra Haydnovej Symfónie č. 96 bola pozoruhodná nielen tým, že išlo o ďalšiu skvelú Haydnovu symfóniu, ale aj tým, že počas predstavenia spadol zo stropu obrovský luster. Symfónia dostala svoju prezývku „Zázračná“, pretože pád lustra nikoho nezranil.
  • Haydn zvyčajne začínal všetky svoje partitúry zasvätením Bohu pomocou fráz ako „in nomine Domini“ („v mene Pána“).
  • Počas svojho pobytu v Londýne Haydn niekoľkokrát počul britskú hymnu, ktorou bol natoľko očarený, a ktorá ho inšpirovala natoľko, že sa rozhodol pre svoju vlasť skomponovať vlastnú hymnu. Tá sa neskôr stala nielen hymnou Rakúska-Uhorska, ale i Nemecka.

Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto a video: Wikipedia, Youtube


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno