Vždy sa rád hýbal, robil akrobatické cviky a keď raz videl film o balete, páčil sa mu. Prihlásil sa Štátne konzervatórium v Bratislave, kde ho prijali. „Začali sa tým roky driny, ale krásnej práce, ktorá trvala 22 rokov,“ hovorí pre náš portál Ján Haľama, ktorého v začiatkoch formovala významná slovenská baletka Eva Jaczová.
Emeritná hviezda Baletu SND – Ján Haľama pre náš portál odpovedal otázky o dlhoročnej kariére v Balete SND, o tom, kto ho v jeho profesnej kariére najviac formoval, ale i o jeho záľubách a ďalších témach. S Jánom Haľamom, ktorý 9. januára oslávi 83. narodeniny, sa zhovárala Mgr. art. Jana Gallovich Bílková, ArtD.
Janko, koľko rokov si tancoval na doskách Baletu SND a ako si sa vlastne dostal k baletu? Radi by sme sa dozvedeli viac i tvojich štúdiách… ako to vtedy prebiehalo? Ako si sa dostal k tancu? Rodičia ťa podporovali?
Vždy som sa rád hýbal, robil som akrobatické cviky a keď som raz videl film o balete, páčilo sa mi to. Prihlásil som sa na prijímačky Štátneho konzervatória v Bratislave. Tam ma prijali – a začali sa tým roky driny, ale krásnej práce, ktorá trvala 22 rokov.
Na ktorých pedagógov si spomínaš, kto zostal v tvojej pamäti, kto ťa formoval?
V prvom rade to bola pani Eva Jaczová, ktorá bola mojou učiteľkou hlavného predmetu. V divadle to bol Vlado Marek, Jozef Zajko. A ďalší, veľmi významný pedagóg, ktorého som si vysoko vážil, bola Mgr. Zlatka Vincentová – ale od nej som iba čerpal, ona ma neviedla.
Keď si bol prvý sólista Baletu SND, ktoré role si tancoval najradšej?
Vlastne všetky klasické, ale i viaceré charakterové a moderné postavy. Napríklad za postavu matky Simony v balete Márna opatrnosť – La Fille mal gardée som dostal v roku 1977 aj cenu SLF a bola aj mojím rozlúčkovým predstavením v SND v roku 1980. A tým sa výpočet úloh uzavrel.
Na ktoré z tvojich tanečných partneriek si najradšej spomínaš? Aké sú tvoje spomienky na nich?
Každá jedna, s ktorou som mal česť vystupovať, mi bola blízka. Často sme dodnes zostali dobrými priateľmi.
Viem, že si tancoval aj s Martou Drottnerovou z ND Praha, aké boli tvoje zážitky a skúsenosti?
Bola to mimoriadna osobnosť v baletnom svete, bola česť pre mňa, že som mohol byť jej partnerom. Ale išlo nám to tak dobre, ako keby sme to boli spolu skúšali od nepamäti. Aj ma chcela ako partnera na súťaž do Japonska, ale odriekal som. Som známy „domased“.
S ktorými choreografmi a režisérmi si počas svojej umeleckej kariéry spolupracoval, koho si vážiš?
Choreografi sa striedali, rád si spomínam na prvého slovenského choreografa Jozefa Zajka, pani Marilenu Tóthovú -Halászovú, ale aj Karola Tótha a mnohých ďalších.
Vieme o tvojej výnimočnej pedagogickej práci na viacerých konzervatóriách. Koľko rokov si učil a kde presne? Bavila ťa táto pedagogická činnosť? Mal si trpezlivosť a vlohy k tejto práci? Vieme, že keď je niekto výborný tanečník, neznamená to, že je aj dobrý pedagóg, ale ty si výnimka; aj výborný tanečník aj výborný pedagóg. Tvoji žiaci ťa stále obdivujú a vravia, že si ich veľa naučil. Tvoje hodiny „partneriny“ sú vraj nezabudnuteľné…
Robil som túto prácu rád, veď som učil ešte 27 rokov na Tanečnom konzervatóriu Evy Jacovej v Bratislave, neskôr aj v Trnave na TK Dušana Nebylu a krátko na Konzervatóriu v Nitre. Žiakov som viedol nielen k tancu, ale i k láske k baletu. Rád sa s nimi aj dnes stretnem – a zaželám im vytočené nohy a vysoké battementy.
Janko, keď si tancoval, ktoré postavy si mal najradšej?
Vyberať som si nemohol, robil som všetko pre najbližšie predstavenie a pripravovali najbližšiu premiéru. Blízke mi boli všetky…
Teraz niečo osobné: čomu sa venuješ alebo si sa venoval v tvojich voľných chvíľach? Je pravda, že si milovníkom holubov, kresby a tiež starožitností? Dozvedela som sa, že si chodieval aj k pani Helenke Žitňanovej na hodiny argentínskeho tanga…
Keď som skončil v SND (1980), ešte som súkromne chodil na kurzy argentínskeho tanga, so skupinou Tangeros sme aj vystupovali. Teraz žijem kľudný život dôchodcu –chovám holuby, už nekreslím, ale pekné starožitnosti mám vždy rád.
Janíčko, žijeme v ťažkom svete, umenie je nedocenené napriek toľkej námahe. Napriek tomu, čo by si odporúčal mladým adeptom dnešného tanečného umenia?
Cvičiť, cvičiť, a znova cvičiť. Balet je krása, treba mu venovať všetko!
Milý Janko, ďakujeme ti za tvoj čas, za tento rozhovor. Prajeme ti ešte veľa síl a veľa tvorivej energie, zdravia a vitality.
K tomuto prianiu sa úprimne pridáva aj naša redakcia!
Zhovárala sa: Mgr. art. Jana Gallovich Bílková, ArtD.
Ján Haľama – ŽIVOTOPIS
Významný slovenský tanečník a pedagóg (9. 1. 1940, Nesluša) patril v roku 1958 k prvým absolventom tanečného odboru Konzervatória v Bratislave. Počas svojej dlhej tanečnej kariéry bol verný SND (1958 –1980, od roku 1961 na poste sólistu). Pedagogicky pôsobil na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave (1980 – 2007).
Tancu sa venoval intenzívnejšie už od školských rokov. Hlbší záujem a zjavný talent ho napokon priviedli k štúdiu tanca na bratislavskom Konzervatóriu, ktoré absolvoval roku 1958, ako bubeník v Plese kadetov. Haľamovou učiteľkou bola Eva Jaczová. Po úspešnom absolvovaní ho prijali za člena baletu do Slovenského národného divadla (1958), kde ihneď naštudoval postavu akrobata z baletu Červený mak a taktiež doštudoval Šatôčku v spolupráci s našim prvým baletným choreografom J. Zajkom. Na základe predpokladov a výsledkov ho už roku 1961 preradili za sólistu (Sluha dvoch pánov). Ihneď sa vypracoval a v období 60. a 70. rokov sa zaradil k najpoprednejším profilujúcim sólistom Baletu našej reprezentačnej scény.
Na javisku Slovenského národného divadla realizoval veľký počet postáv. V jeho možnostiach a schopnostiach spočívalo interpretačné ťažisko baletného a tanečného repertoáru, ktorý sa v SND realizoval počas jeho aktívnej činnosti. Veľkého spojenca mal v impozantnom zjave, vo fyzických dispozíciách, tanečnej kondícii, predovšetkým však vo veľmi spoľahlivej technickej úrovni, vychádzajúcej z náročných základov klasického tanca, v neposlednom rade aj v postupne sa prehlbujúcich hereckých schopnostiach. Predurčovalo ho to k realizácií hlavných postáv a úloh vo veľmi rozmanitom repertoári známej klasiky: Princovia v Čajkovského baletoch Labutie jazero a Spiaca krásavica; Albert v Adamovej Giselle, Romeo v Prokofievovom balete Romeo a Júlia, ústredná pánska postava v baletnej kompozícií Chopiniana, Martin v Dvořákových Slovanských tancoch, atď. Ale taktiež vo veľmi rozmanitom repertoári moderného svetového i domáceho baletu a v tanečných kompozíciách na hudbu 20. storočia: Truffaldino v Burgahausenovom Sluha dvoch pánov, Chuligán v Šostakovičovom diele Dievča a chuligán, sólový part v Odstrčilovam balete Deviata vlna, Šostakovičovej Leningradskej symfónii, On v Gershwinovom Američanovi v Paríži.
Haľamovo vyzrievajúce interpretačné umenie a schopnosť dramatického výrazu sa neskôr pôsobivo zrkadlilo vo viacerých charakterových i negatívnych postavách: Rothbart v Čajkovkého Labuťom jazere, Girej v Glierovejovej Bachčasarajskej fontáne, Karenin v Ščedrinovej Anne Kareninovej, Šaman v Stravinského Svätení jari.
Veľký ohlas vyvolávala jeho tanečná groteskná charakterizačná bravúra v postave matky Simony v F. Héroldovom balete Márna opatrnosť. V tejto postave sa s veľkým úspechom lúčil slávnostným predstavením s doskami Baletu SND (1980).
Na roky, strávené v Balete SND, Janko Haľama rád spomína: „Mal som možnosť spolupracovať s veľkými choreografmi, majstrami svojho remesla, akými boli Jozef Zajko, Stanislav Remar, Miroslav Kúra, Karol Tóth.“ Rovnako som mal to šťastie, že som mohol byť na javisku ako tanečný partner s prvými dámami baletu Florentínou Lojekovou, Augustou Herényiovou, Gabrielou Záhradníkovou, Žofiou Červeňákovou – Tóthovou a mnohými ďalšími.
Medzi jeho obľúbené tancovanie patrí podľa jeho vlastných slov Dievča a chuligán na hudbu Šostakoviča (1967) s Florikou Lojekovou. Rád tancoval Odstrčilovu Deviatu vlnu (1967). Za túto postavu získal aj cenu SHF, a mnohé iné postavy klasického i moderného repertoáru.
Po ukončení excelentnej interpretačnej kariéry sa začal venovať pedagogickej činnosti v predmete Tanec s partnerom.
Ján Haľama patrí k najpoprednejším tanečným umelcom, ktorí odovzdávali svoje bohaté skúsenosti adeptom tanca na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave (1980 – 2007), taktiež na Súkromnom konzervatóriu Dušana Nebylu v Trnave, aj v Nitre.
Za významné tanečné a herecky mimoriadne výrazné baletné kreácie mu v roku 1970 prezident Československej socialistickej republiky udelil Vyznamenanie za vynikajúcu prácu. Jeho celoživotný prínos pre baletné umenie ocenil SLF udelením Ceny za celoživotné dielo v r. 2001.
V roku 2014 bol pri príležitosti životného jubilea umelca (75. narodenín) pripravený dokument, ktorý bol odvysielaný viackrát v TV Bratislava, dokument je zverejnený na YouTube.
