Igor Holováč: Balet Petruška je o manipulácii s človekom

„Igor Stravinskij patrí medzi najvýznamnejších a najvýraznejších hudobných skladateľov 20. storočia a jeho tvorba je pre publikum určite nesmierne zaujímavá. Balet Petruška je zásadné, jasné, dynamické a veľmi emocionálne dielo,“ hovorí choreograf Igor Holováč. Slovenské divadlo tanca uvedie v rámci Stravinského večera dva tituly: Petrušku a Vtáka ohniváka.

Ako došlo k tomu, že budete spolu uvádzať počas jedného večera dve diela Stravinského?Vo Vašej choreografii diváci uvidia Petrušku a v choreografii a réžii Jána Ďurovčíka Vtáka ohniváka…


Tesne pred začiatkom prvej vlny pandémie na prelome februára a marca ma kontaktoval Janko Ďurovčík a ponúkol mi možnosť vytvoriť choreografiu pre spoločný projekt, ktorý by sa skladal z dvoch častí. Autorom jednej by bol on a druhej ja. Bez váhania som ponuku prijal. Na našich prvých pracovných stretnutiach sme sa rozprávali hlavne o tom, akú podobu by mohol mať pripravovaný večer. Mal som v hlave niekoľko nápadov, napríklad Doriana Graya. Ale až keď som vyslovil meno Petruška, bolo jasné, že toto by mohla byť tá správna cesta. Janko Ďurovčík pred časom inscenoval dielo Vták ohnivák a pripraviť predstavenie, ktoré by sa skladalo iba zo Stravinského tvorby, sa nám zdalo ako veľmi dobrá voľba. Takže takto nejako to asi začalo.

A tá predstava o tom, že dielo bude postavené v modernom prostredí a nie historickom ako je to v pôvodnom librete, k tej ste sa dostali až neskôr?

Určite existuje viac spôsobov, ako pristúpiť k inscenovaniu tohto diela. Pôvodná verzia sa odohráva na petrohradskom námestí a vyžaduje v prvej a poslednej časti značný počet tanečníkov a pravdepodobne aj komparzu. Presne týmto podmienkam Stravinskij geniálne skomponoval hudbu. SDT nedisponuje takým veľkým tanečným súborom. Ale to určite nebol jediný a hlavný dôvod, prečo bolo nad slnko jasnejšie, že treba nájsť aspoň čiastočne iný uhol pohľadu. Od začiatku som hľadal spôsob, ako inscenovať toto skvelé dielo. Nápady sa rodili postupne. Veľkú podporu som našiel u Evky Gajdošovej (dramaturgička Baletu SND), s ktorou sme od začiatku diskutovali o dramaturgii Petrušku, a rovnako vzácne pre mňa boli aj pripomienky a podnety Petra Čaneckého, ktorý je autorom kostýmov. Vždy som sa tiež mohol spoľahnúť na pomoc Marky Paulikovej, asistentky a baletnej majsterky Slovenského divadla tanca. Vedel som, že chcem, aby pôvodný text zostal maximálne zachovaný. Išlo o to, ako všetko vyrozprávať takpovediac inými vetami tak, aby bol jasný príbeh, jeho podtext i jednotlivé postavy – Petruška, Balerína, Maur a Šarlatán. Réžia jednotlivých choreografií presne zodpovedá Stravinského hudobnej kompozícii. V pár drobných momentoch nájdete aj jemný odkaz na Fokinovu choreografiu.

Martina Chválová, Filip Cipár – Slovenské divadlo tanca. Foto: Peter Brenkus

Do akej miery je teda odlišné Vaše dielo od pôvodnej choreografie?

Každý choreograf sa asi snaží byť originálny. Nechcel a nemohol som kopírovať pôvodné dielo v zmysle réžie a choreografie. Nemám k dispozícii veľkú scénu, nemám kone, medvede, žonglérov, deti, ruský jarmok… Našiel som vlastný spôsob, ako vyrozprávať Petruškov príbeh. Tanečníci pracujú s inými rekvizitami a symbolmi, ktoré spestrujú jednotlivé situácie a podporujú ideu diela.

Prostredie je síce neutrálne, ale je suplované originálnou a mohutnou hudbou Stravinského a tancom… K tej sa ešte dostaneme. Aký je však hlavný odkaz tohto diela?

Jeden z výkladov tohto diela je aj o nesmrteľnosti ruského národa, ale pôvodná myšlienka hovorí o nebezpečenstve manipulácie. Pre mňa je podstatná hlavne téma manipulácie. Zaujíma ma, aká nebezpečná je manipulácia s človekom, s jeho životom. Všetci sme manipulovateľní a tiež si myslím, že každý z nás sa za istých okolností manipulátorom môže stať. Otázkou zostáva, či sa niečomu takému dokážeme a chceme vzoprieť. Práve touto myšlienkou je podľa mňa dielo Petruška aj dnes také aktuálne.

Raffaele Zarrella – Slovenské divadlo tanca. Foto: Peter Brenkus

Poďme k sugestívnej hudbe Stravinského, pretože okrem príbehu bude určite lákať divákov aj hudba. Je zložitá z pohľadu metro-rytmickej štruktúry, patrí medzi prvé diela autora, ktoré boli ovplyvnené ruským folklórom. Museli ste si ju poctivo naštudovať, kým ste sa pustili s tanečníkmi do nácvikov?

V hudbe dodržiavam všetko presne tak, ako je to predpísané. Nikdy by som si nedovolil v prípade Stravinského urobiť akékoľvek hudobné úpravy v snahe prispôsobiť hudbu choreografii. Škoda, že tu nemám svoje poznámky, ale počas počúvania hudby a prípravy diela ako takého som textom zaplnil asi stostranový zošit. Tanečníci musia veľmi často počítať takty a doby, aby zvládli v harmónii všetky frázy tancov. Sú totiž nepravidelné rytmicky. Pravidelná fráza sa v kompozícii objaví naozaj zriedka. Pri analýze partitúry som bez hanby využil aj odbornú pomoc (Jaroslav Konečný). Môžem povedať, že som si doma počas niekoľkých mesiacov Petrušku naozaj užil (smiech). A potom nasledoval dril na skúškach. Samotná tvorba choreografie trvala zhruba 6 týždňov. Dnes sme krátko pred premiérou (preloženou kvôli opatreniam súvisiacim s korona vírusom) a doťahujeme posledné detaily. Rád by som podotkol, že práca s tanečníkmi SDT bola a je mimoriadne príjemná. Sú to profesionáli oddaní svojej práci, veľmi kreatívni umelci. Som vďačný, že môžem s týmto skvelým súborom spolupracovať.

Raffaele Zarrella, Miroslav Martinovič – Slovenské divadlo tanca. Foto: Peter Brenkus

Je Stravinského dielo hudba, ktorej slovenský divák rozumie?

Ja si myslím, že áno. Ľudia, ktorí chodia na operné a baletné predstavenia, sú bez pochýb schopní počúvať aj náročnú hudbu, teda inú ako tú, čo práve hrajú v hitparádach. Igor Stravinskij patrí medzi najvýznamnejších a najvýraznejších hudobných skladateľov 20. storočia a jeho tvorba je pre publikum určite nesmierne zaujímavá. Balet Petruška je zásadné, jasné, dynamické a veľmi emocionálne dielo. Stravinského hudba má obrovskú dynamiku, tempo, forte úseky, adagia a nad tým všetkým sa neustále vznášajú úžasné emócie a magická a prekrásna lyričnosť. Ten, kto má čo i len minimálny kontakt s klasickou hudbou, musí mať zo Stravinského hudby úžasný zážitok. Jeho kompozícia je šialene, absolútne dokonalá. Myslím si, že pre mnohých súčasných skladateľov je príkladom a inšpiráciou. Keď si uvedomíme, že Petrušku skomponoval v roku 1911, čo už je vyše sto rokov a započúvame sa do tejto hudby, môžeme bez obáv povedať, že je to nadčasová hudba. Rovnaké platí aj o ostatných dokonalých dielach velikána Stravinského.

Zhovárala sa: Zuzana Vachová

Zdroj foto: Peter Brenkus


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno