Hypnoticky očarujúci tanec Kamigatamai

Japonská kultúra je nesmierne bohatá a jej tradície pretrvávajú dodnes. Jedným z najfascinujúcejších umení je nesporne tanec.

NATSUMATSURI 2019 : Japonský deň na festivale Bratislavské kultúrne leto a hradné slávnosti 2019 priniesol v rámci celého dňa unikátnu prehliadku kultúry krajiny vychádzajúceho slnka. Už o 13:30 sa štandardne na Nádvorí Starej radnice v Bratislave konal sprievodný program, ktorý návštevníkov, turistov, Bratislavčanov, ale aj mnohých zahraničných – náhodne okoloidúcich ľudí, oboznámil s typickými tradíciami, ako je Čajový obrad, umenie Ikebany, prezentované boli tradičné japonské odevy, nemohli chýbať typické Bonsaje, ďalej príbehy o šógi a go s krátkymi ukážkami hier a záverom sprievodného programu prezentácia o japonskom plemene psov šiba inu. Pozornosť vzbudila aj kaligrafia a origami a prezentačný stánok mesta Gifu.
Na Hlavnom námestí sa v podvečer udiala ozajstná hudobno-tanečno-športová performance. Koncert hudobného telesa Hudák Ensemble Vienna (Michal Hudák – husle, Kayoko Hudak – flauta, Yukako Hiebner – viola, Marika Peham – violončelo) priniesol okrem štandardného repertoáru v podaní inštrumentálne zdatných hudobníkov aj príjemne vtipný záver, aký azda nikto nečakal. Kto pozná nenahraditeľné „šlágre“ ako tango Tak nekonečne krásna v podaní Melánie Olláryovej či Františka Krištofa Veselého, musel byť prekvapený, pobavený a možno aj trošku dojatý. Formácia zvládla pieseň v autentickej podobe, muzikanti frázovali a rytmizovali v štýle swingového orchestra a takúto pieseň by asi málokto čakal od takéhoto ansámblu.


O 18:00 nasledovalo na Hlavnom námestí, ktoré sa postupne začínalo plniť, predstavenie klasického japonského tanca “kamigatamai” v podaní Teru Ogawa, hlavnej majsterky a vedúcej školy Ogawa. Majsterka tancovala spoločne so svojou žiačkou, ktorá absolútne rešpektovala autoritu svojej učiteľky. Tanec, ktorý vznikol v 16. storočí má v sebe nehu, jemnosť z minimalistických, zato presných pohybov cítiť dôstojnosť a eleganciu, silnú emocionalitu, ale i vnútornú silu ženy. Kamigatamai tancovali majsterka so svojou žiačkou v introvertnej a mimoriadne pokojnej atmosfére, ich pohyby boli presné a synchrónne. Popri spomínaných presných a minimalistických tanečných kreáciách, otočkách a rôznych krokových variáciách bolo zreteľné, že expresívne vyjadrujú emócie v súlade s hudbou.


Korene tohto tanca nájdeme v divadlách nó, kjógen a kabuki. V týchto formách účinkovali podľa tradícií muži, ale tanec kamigatamai je, naopak, výlučnou doménou žien. Najdôležitejšie sú spomínané, precízne, pomalé kroky, pretože tanečnice sa práve prostredníctvom nich snažia vyjadriť emócie. Ich štyri tance boli úchvatným divadlom s hudobným sprievodom – prvý tanec s názvom Sakura, sakura bol divadelno-tanečným predstavením a zobrazením kvetov, ktoré poletujú vo vetre a ľudia sa kochajú pohľadom na ne. Tradičná japonská ľudová pieseň bola vystriedaná ďalšou a následne Smetanovou Vltavou. Choreografiu na ňu spravila majsterka Ogawa. Výber nebol náhodný. Názov tradičnej tanečnej školy, ktorú vedie, možno preložiť v slovenskom jazyku ako prúd vody. Práve preto si vybrala Vltavu, ktorou sa v tanci snažila zobraziť tečúcu, búrlivú rieku. Tok rieky mal aj inú dimenziu: vyjadrila ním princípy jing a jang. Tanečná kompozícia zároveň vyjadrovala túžbu po šťastí a mieri, ako na východe, tak i na západe. Záverom ženské tanečné duo zatancovalo tanec k smutnej piesni o osamelej žene, ktorá si večer líha a pociťuje samotu.

Hoci tanec Kamigatamai bol pôvodne len komorným druhom umenia a patril medzi menšinové umenia, mal vysoko nastavenú estetickú hodnotu. Mal len úzku skupinu obdivovateľov v kontraste s populárnym tancom divadla kabuki, ktorý sa predvádza vo veľkých divadlách. Kamigatamai si svoju introvertnosť, emocionalitu a zároveň aj svoj hypnotický účinok zachoval.

Po polhodinovom, úchvatnom tanečnom vystúpení nasledovali ukážky japonských bojových umení – karate, aikido, džudo v podaní nasledovných klubov a zväzov: Slovenský zväz karate – ŠŠK Bratislava, Kurilla Budokan, Judo klub Patrónka a Judo klub Levice. Celodenný program tak zavŕšili tým, čím je Japonsko také typické, ale aj tam z hľadiska estetického a zážitkového, na plnej čiare vyhral tanec…

Organizátori: Veľvyslanectvo Japonska v Slovenskej republike v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom
Spolupráca: Hudák Ensemble Vienna, Škola Ogawa tradičného japonského tanca kamigatamai, Kurilla Budokan, Slovenský zväz karate / ŠŠK Bratislava, Judo klub Patrónka, Judo klub Levice, Chado Urasenke Tankokai Viedeň, mesto Gifu, Bonsajcentrum Bratislava, Slovenská asociácia šógi, Slovenská asociácia go, Shiba Inu Slovakia o. z.

Zdroj text a foto: Zuzana Vachová


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno