Galéria Ľudovíta Fullu v centre Ružomberka sa po letnej prestávke v septembri opäť stala dejiskom dvoch zaujímavých koncertov cyklu Hudba u Fullu.
S myšlienkou priviesť kvalitnú súčasnú hudbu aj mimo hlavných centier prišiel pred pätnástimi rokmi architekt Matúš Bišťan. Spočiatku málokto predpokladal, že by sa z pár dobre mienených akcií prezentujúcich najmä articifiálnu hudbu 20. a 21. storočia mohol vykryštalizovať cyklus koncertov, ktorý sa stane neodmysliteľnou súčasťou hudobného diania na Slovensku, a na ktorom bude pred pravidelne plným obecenstvom účinkovať takmer celá špička slovenského interpretačného umenia i s niekoľkými zahraničnými hosťami.
Dva jesenné koncerty sa niesli v atmosfére akordeónovej hudby a komorných skladieb pre husle a klavír. V nedeľu 18. septembra sa ružomberskému publiku predstavilo Československé komorné duo, pozostávajúceho z českého huslistu Pavla Burdycha a slovenskej klaviristky Zuzany Berešovej. V pestrom programe, zostavenom z hudby slovenských a českých skladateľov sa poslucháči mohli započúvať do diel Leoša Janáčka, Eugena Suchoňa, Petra Machajdíka a Bohuslava Martinů.
Janáčkova Sonáta pre husle a klavír pochádza z druhého tvorivého obdobia autora, kedy sa prikláňa k realizmu a používa reálne motívy vyvierajúce z chvíľkových a príznačných situácií. Charakteristické pre dielo sú ostrý rytmus, spájanie rôznych taktov a posúvanie prízvuku na ľahkú dobu. Tieto prvky krásne vynikli predovšetkým v tretej a štvrtej časti.
Suchoňova známa Sonatína pre husle a klavír op. 11 zaznela po prvýkrát v roku 1939 na XVII. festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM) v Krakove. Burdych s Berešovou dielo obohatili o perfektnú súhru a tvorivý interpretačný výkon naplnený širokou škálou emócií, vitalitou a expresivitou.
Česká rapsódia Bohuslava Martinů vznikala v spoločnosti mnohých iných skladateľových sólových huslových diel. Československé komorné duo v skladbe rozvinulo priestor pre všetko, čo dokáže hudba Bohuslava Martinů v ideálnych proporciách a v neustálych premenách dávať – kantilénu, hybnosť, technickú oslnivosť, hravosť, charakteristickú synkopičnosť a komplikovanosť, v ktorej sa nikdy nestráca a v ktorej ani nedovolí stratiť sa poslucháčovi.
Machajdíkova kratšia skladba Hra na Hru zaujala svojou nežnosťou, prehľadnosťou, i priehľadnosťou s použitím sporých, akoby známych, no pritom svojských motívov. Na poslucháča pôsobila nesmierne impresívne, no zároveň pokojne, vytvárajúc naliehavo mystickú atmosféru a gradujúce napätie.
Druhý koncert cyklu Hudba u Fullu bol venovaný akordeónu. Svoje umenie na ňom predviedol vo Fínsku pôsobiaci Tibor Iván, absolvent prestížnej Sibeliovej akadémie.
Úvod večera patril kratšej, no vzácnej Pachelbelovej Chaconne f-mol, po ktorej nasledovali tri časti známej Suite en sol Jeana-Philippa Rameaua, zahŕňajúcej aj dva veľké „hity“: skladbu La poule (kura), ktorá sa právom preslávila svojimi opisnými prednosťami a rovnako spravodlivo oslavovaná pre svoje úžasné hudobné kvality, a Les sauvages (divosi), v ktorej Rameau nadväzuje na ešte skôr napísanú hudbu, aby ňou evokoval „tanec dvoch Indiánov z Louisiany“. Svoju skutočnú virtuozitu predviedol mladý slovenský akordeonista v Toccate č.1, Op.24 významného dánskeho skladateľa, dirigenta, pedagóga a džezového klaviristu Oleho Schmidta.
V nasledujúcich štyroch z 24 Skriabinovych prelúdiách, podobajúcim sa nielen svojim charakterom ale i závažnosťou, Iván dokonale vystihol autorov zmysel pre celistvosť a prehliadku nádherných, často snivých obrazov.
Svojou hravosťou a vtipom do dramaturgie večera zapadli aj s ľahkosťou predvedené Lesné jahody Ilju Zeljenku. Záver koncertu patril Franzovi Lisztovi a jeho Zabudnutému valčíku č. 1 (Valse oubliée No.1), pripomínajúcemu príťažlivé klavírne valčíky, ktoré skladateľ písal, keď bol mladší. Liszt sa v skladbe v žiadnom prípade nezrieka virtuozity a elegancie, no skôr sa orientuje na nostalgiu a iróniu tým, že typické melodické a rytmické prvky salónnych valčíkov vkladá do inovatívnych, harmonicky odcudzujúcich sa dejov.
Cyklus Hudba u Fullu z verejných zdrojov podporuje Fond na podporu umenia. Jednotlivé koncerty sú realizované tiež s podporou Hudobného fondu a SOZA. Posledné dva tohoročné koncerty cyklu sa uskutočnia v Galérii Ľudovíta Fullu v sobotu 15. októbra (súbor Kwartludium z poľského Gdańska) a 15. decembra (Slovenský komorný orchester pod vedením svojho umeleckého šéfa Ewalda Danela).
Zdroj: Simach Art, občianske združenie
Foto: Martin Bielak
