Nakrútil zásadné diela českej kinematografie ako Samotári (2000), Rok diabla (2002) či Príbehy obyčajného šialenstva (2005) a je mnohonásobným držiteľom tých najcennejších sošiek, aké na domácej pôde možno získať. Päťdesiattriročný Petr Zelenka si len prednedávnom odniesol ďalšiu, na Cenách českej filmovej kritiky, za svoju najnovšiu drámu Modelár, s výraznými črtami politického trileru, ale aj komédie. Tak ako aj pred šiestimi rokmi za film Stratení v Mníchove, to bolo v rámci kategórie najlepší scenár. Už 6. marca môže získať ďalší skalp v podobe Českého leva. Má vôbec šancu? Zaslúži si ho?
Modelár je film naivný, mierne hlúpy, no zároveň veľmi odvážny, rovnako ako jeho hlavný hrdina. Treba ho však preto hneď ,,hejtovať“ a rovno pochovať pod čiernu zem? Myslím si, že rozhodne nie. Poďme o ňom radšej premýšľať a snažiť sa odpovedať na otázky, ktoré nám kladie. A že ich veru je. Ak som v predchádzajúcej recenzii písal o filme Krajina ve stínu, že je ambiciózny, Modelár je ešte ďaleko ambicióznejší. Tvári sa mimoriadne vážne a vlastne aj je. Tematicky určite. Otázne je, či ho bude brať tak vážne aj samotný divák. Hlavne ten ,,domáci“ divák, ktorému primárne chce nastaviť zrkadlo a prinútiť ho, aby na chvíľu vyšiel z komfortnej zóny a začal sa pozerať aj trocha ďalej než len po špičku vlastného nosa. Ide totiž o to, že námet znie pomerne dosť šialene, uletene, či komicky až absurdne.
Pavel (Kryštof Hádek) je ukážkový rojko. Je stratený, no ešte o tom nevie. A keď na to príde, je už neskoro. Verí, že zmení svet k lepšiemu a že to pôjde jednoducho. Stačí sa držať určitých zásad, hrať podľa pravidiel a ono to nejako pôjde. Cez zahraničnú spojku chce dokázať pred súdom vojnové zločiny Georga W. Busha, no nevie ani kto je premiér či ostatní ministri v jeho rodnej krajine, teda v Česku. Podieľa sa pritom na politickej kampani človeka, ktorý hlása zmenu, no pritom má na rováši minimálne rovnako prešľapov ako jeho konkurenti. Keď na to Pavel príde a pocíti bezmocnosť, nakoľko s tým nedokáže nič spraviť, skočí zrazu do extrému. Skáče do všetkého po hlave a hovorí veci na rovinu. Neodkáže sa však prispôsobiť a prežiť v tejto dobe bez toho, aby ho to nadobro poznačilo. Jeho protipólom je majiteľ firmy zameranej na požičovňu dronov, jeho „starý dobrý“ kamarát prezývaný Plech (Jiří Mádl). Na prvý pohľad čudák, vo voľnom čase podpriemerný rapper, na druhej strane celkom prefíkaný a rozhľadený tridsiatnik, ktorý vie ,,ako to chodí“ a ako vďaka tomu vyťažiť čo najviac.
Inak povedané, je konformista. Je mu jedno, či mu zaplatí politik, mafián, nádejný režisér, partia študentov, manželský párik alebo hocikto iný, spraví si svoju prácu. Poctivo, bez problémov. Chce byť dostatočne zabezpečený, lebo údajne má prísť doba, kedy sa bude mať lepšie ten, kto má dostatok peňazí (a ani nevie akú má vlastne pravdu). Práve o istom konformizme, pohodlí, kooperácii so systémom či naopak boji proti nemu, Zelenkov film najviac pojednáva. Zaujíma ho zložitosť daného problému, etika, morálka, spravodlivosť, hľadanie pravdy a spôsoby akými s ňou môžeme (či by sme mali) naložiť. Zaujíma ho kontext aj geopolitické súvislosti, presahy. Aj keď by sme Modelára mohli označiť za akýsi obraz súčasného českého národa (ale vlastne pokojne aj toho slovenského alebo akéhokoľvek iného, poznačeného totalitou) na pár dobre vybraných postavách, jeho posolstvo siaha celkovo ďalej do sveta a práve tu sa ukazuje rozsiahlosť a kvalita látky, ktorú si Zelenka vybral.
A zároveň sa ukazuje jeho sila a talent pre písanie. Ak sa totiž na Modelára dostatočne naladíte bude vás zrazu baviť sa v ňom rýpať, pitvať, skúmať a rozprávať sa pritom s vlastnou hlavou. Hádať sa sám so sebou, klásť si argumenty, nech to znie akokoľvek absurdne. Kde končí občiansky aktivizmus a začína terorizmus? Kto je tu ten ,,zlý“ a ako ho správne potrestať? Je konanie hlavnej postavy správne? Je rozumné či skôr zúfalé? Ku ktorej z hlavných dvoch postáv máte bližšie? Ako by ste sa zachovali vy? Je lepšie sedieť na zadku, nič nerobiť a pozorovať čo sa deje z diaľky, alebo spraviť niečo pre zmenu? Ide to vôbec alebo je to vopred prehraný boj? Má vôbec zmysel niečo robiť? Má zmysel hľadať pravdu alebo je lepšie ju nevedieť? Tých otázok je skutočne kopec a odpovede nie sú ani zďaleka také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.
Na druhej strane Modelár otvára toľko tém, že sa v nich miestami vyslovene stráca, od čoho sa odvíja aj mierne roztrieštený naratív. Avšak práve tá tematická vrstevnatosť je najsympatickejšia a dokáže prebiť či aspoň vybalansovať spomenuté neresti. Je pravda, že Zelenka s týmto filmom asi nespraví zrovna dieru do sveta a ani v rámci domácej kinematografie nejde o žiaden unikátny zázrak, i keď formálne je pútavý a aj celkom originálny. Odignorovať ho či vysmievať sa mu by bolo nefér. Zúfalo si pýta našu pozornosť a zaslúži si ju.
Martin Adam Pavlík
Zdroj foto: ASFK
