„Chcel som otcovi dokázať, že na cimbal sa dá hrať aj klasika a ja sa ňou raz budem živiť,“ hovorí Ernest Šarközi, cimbalista, hudobný skladateľ a umelecký vedúci orchestra Cigánski diabli.

Hudbu dostal takpovediac do kolísky. Doma sa u nich vždy muzicírovalo, otec z neho chcel mať huslistu, ale jeho od malička lákal cimbal. Ernest Šarközi je dnes kapelníkom orchestra Cigánski diabli a s láskou si zaspomínal na folklórny súbor Čečinka, kde ako malý chlapec na cimbale začínal. Neskôr absolvoval súbežne až dva odbory na Konzervatóriu – violu a cimbal. Violu si pridal len kvôli otcovi, ktorý ho presviedčal, že cimbal ho neuživí a najlepšou cestou je klasická hudba. Dnes je z neho jeden z najlepších cimbalistov v Európe. Ernest Šarközi poskytol nášmu portálu po koncerte na Bratislavskom hrade rozhovor.


Kým ste sa stali slávnym cimbalistom, čo tomu predchádzalo?
Nastúpil som na konzervatórium ako cimbalista a violista. Otec sa bál, že na cimbale sa budem môcť uplatniť ako folklorista alebo muzikant vo vinárni, tak preto som študoval aj violu. Otec chcel mať zo mňa klasického hráča a viedol nás k tomu všetkých, aby sme hrali klasiku. A chcel som otcovi dokázať, že na cimbal sa dá hrať aj klasika a ja sa ňou budem živiť.

S Cigánskymi diablami fungujete 12 rokov, dosiahli ste vrchol, dá sa ešte priniesť viac? V čom je Vaše nové cédečko iné?
Toto cédečko je úplne iné. Doteraz sme sa viac venovali inštrumentálnej hudbe, ale doba sa zmenila a praje inej hudbe, preto sme sa aj my rozhodli priniesť odľahčenejšie piesne. Mám pocit, že prišli naspäť 90-te roky, keď boli vrcholom kultúry zábava a hody, tak sme aj my chceli ukázať ľuďom, že zábava sa dá robiť, ale na inej, umeleckej úrovni.

Koncert bol precízne dramaturgicky vystavaný. Ako vznikla myšlienka, že budete hrať na pódiách fúzie rôznych žánrov?
Cigánskej hudbe je veľmi blízka či už židovská alebo ruská hudba, ale aj rôzne iné žánre. Ide nám o to, aby sme prelomili všetky tie bariéry a ukázali, že hudba je len jedna. Buď to človeka baví alebo nie.

Z videoklipu Vráť mi sny – s manželkou Siviou.

Bolo náročné nacvičiť tento program?
Väčšinu sme mali nacvičenú, nové boli židovské piesne, ktoré som aranžoval. Tie vznikli zhruba pred dvoma týždňami a museli sme ich nacvičiť ako úplne novú skladbu. Aranžoval som ich z rôznych známych motívov a museli sme to narýchlo nacvičiť.

Čo znamená pre Cigánskych diablov nacvičiť narýchlo novú skladbu?
Tak mali sme zo dve-tri skúšky (smiech)… a dali sme to dokopy.

Po tomto koncerte Vás s kapelou čaká zahraničné turné. Do akých krajín idete koncertovať?
Ideme do Ameriky, Francúzska, Švajčiarska, takže najprv zahraničné turné a potom opäť na Slovensku.

Aké skladby ste si pripravili pre koncerty v Amerike? Budete tam hrať pre Slovákov žijúcich v Amerike?
Aj pre Slovákov, ale budeme mať aj iný koncert pre americké publikum, takže sme tie slovenské pesničky museli vypustiť a nahradiť ich inými, zväčša klasickým repertoárom a židovskou hudbou.

Dnes sme počuli na koncerte Carmen od Bizeta. Čo ešte z klasiky hráte?
Dá sa povedať všetko. Od Bacha, cez Mozarta, romantizmus aj súčasné kompozície, najmä tie, ktoré komponujem.

Myslíte súčasné kompozície od Vás? V akom štýle komponujete? Je to tonálna alebo atonálna hudba?
Aj tonálna aj atonálna hudba. Snažím sa striedať rôzne štýly.

A čo Vaši kolegovia z kapely hovoria na atonálne skladby?
Používam ju len v prípadoch, keď ňou chcem niečo konkrétne vyjadriť. Keď si to v dejinách uvedomíme, tak každé historické obdobie trvalo zhruba sto rokov a keď si uvedomíme, koľko trvá už hudba 20. storočia, je to zhruba 130 rokov, takže je v podstate umelo udržiavaná. A pritom sa táto hudba vôbec neujala, je len udržiavaná zo štátnych peňazí. Je zaujímavé, že trvá najdlhšie, ale nie je o ňu záujem. Umenie nie je umením, ak sa to ľuďom nepáči. Ak sa to len tvári, že je to umenie, a nikomu sa to nepáči, rozhodne to umenie nie je.

Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto: Andrej Migra


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno