Dokumentárny film Dežo Hoffmann – fotograf Beatles odhaľuje slávneho umelca aj v ľudskej rovine. Miloval umenie, no často mal prievan vo vreckách. Tento dojímavý film by ste si určite nemali nechať ujsť.
V týchto dňoch si v slovenských kinách môžete pozrieť dokumentárny film režiséra Patrika Lančariča Dežo Hoffmann – fotograf Beatles. Snímka zachytáva životný príbeh a odkaz umelca, ktorého by sme každý mali poznať – a predsa to tak nie je. Čím to je – keď sa vo svete povie, Dežo Hoffmann, ľudia prejavia úctu a obdiv, my Slováci mykneme plecom, niektorým sa možno v hmlistom opare akási asociácia v spojitosti s Beatles zjaví a tým to končí. Len skutočne málo z nás si uvedomuje, že tento rodák z Banskej Štiavnice sa cez vojnové fronty dostal na výslnie „šoubiznisu“ (v tom čase ešte rozhodne nebol taký skazený a to slovo zastrešovalo skutočných umelcov, ktorí v oblasti hudby a filmu niečo dokázali, preto tie úvodzovky).
Tvorca dokumentov ako Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom či Válek, Patrik Lančarič, siahol po téme, ktorá si doslova pýtala dostať sa na veľké plátna. Spôsob, akým ju tvorcovia spracovali (okrem režiséra a scenáristu Patrika Lančariča sa na scenári podieľala Laura Siváková-Paššová, samotný námet a produkciu mal na starosti Patrik Pašš, dramaturgicky sa podieľal na snímke Róbert Valovič), nie je klasicky príbehový a už vôbec nie chronologicky poňatý. Časová súslednosť by mu len škodila, takto nabral na dynamike a atraktívnosti narácie. A pritom divákovi ostane pocit príbehu Deža – prežijete s ním v kine jeho najvážnejšie, najsmutnejšie, ale i veselé, šťastné okamihy slávy a pochopíte jeho umeleckú dušu.
A najmä – zrazu ho začnete chápať ako človeka. Dokumentárny film je pravdivý, na nič sa nehrá, nepridáva viac, nepodfarbuje emocionálne do vydieračskej pozície (ako to často dokumenty robia) pracuje s množstvom archívnych materiálov, každý respondent pred kamerou má svoj historický a obsahový význam. Rozprávači vypovedajú o umelcovi tak, aby sme o ňom získali celkový obraz. O živote i tvorbe. V celkovej línii vyruší azda iba neistý vstup samotného režiséra. Na jednej strane je voiceover z jeho strany osobný a vyjadruje ním prístup, ako sa k téme postavil a možno ho chápať ako sugestívnu výpoveď. Na druhej, intonácia a posadenie hlasu nie sú dostatočne profesionálne.
Dokumentárny film má však ďalšiu, mimoriadnu pridanú hodnotu. Dežo Hoffmann – fotograf Beatles nám hovorí o tom, aký bol mimoriadne ľudský, ako mu záležalo na umení. Nikdy po sláve a peniazoch netúžil – človek, ktorého oslovovali celebrity, aby ich odfotografoval, mal prázdno vo vreckách a často nemal ani na zaplatenie účtov. Miloval umenie.
Zábery – či už archívne alebo novo nakrútené, sú mimoriadne efektne zostrihané. Divák sa pri tomto filme, ktorý má veľkolepý čas porovnateľný s celovečerným hraným filmom (90 minút), rozhodne nudiť nebude. Má totiž niekoľko plánov, v ktorom sa nám ho rozhodli predstaviť. Ako sme už spomenuli, veľké plus tvorí skutočnosť, že nie sú chronologicky vedené – v tomto ohľade obrovské plus za dramaturgiu a taktiež za dynamiku strihovej skladby. Cenné sú poznania, kde asi sa začala jeho prvá láska k „obrázkom“. Dežo sa narodil v roku 1912 v Banskej Štiavnici do židovskej rodiny. Bolestivo znela kapitola o jeho otcovi, ktorý emigroval a viac o ňom nepočul. S matkou sa presťahoval do Žiliny, kde predávala v trafike časopisy. Tam niekde začala jeho prvá fascinácia fotografiami. Po vojenskej službe študoval v Prahe žurnalistiku a dostal sa do štábu Otta Hellera. Prvé skúsenosti s kamerou boli preňho vzácne, no ako blesk z jasného neba prišla stáž v parížskej pobočke štúdií 20th Century Fox.
Prišli prvé skúsenosti s filmami: odišiel ako vojnový kameraman do Etiópie nakrúcať inváziu Mussoliniho vojsk. Pred vypuknutím španielskej občianskej vojny (1936) nakrúcal v Barcelone Olympiad popular, po jej vypuknutí sa stal členom interbrigadistického novinárskeho združenia. Oženil sa so Španielkou, ktorá však o pár týždňov tragicky zahynula na fronte. Dežo bol ako frontový kameraman trikrát ranený a vojna v Španielsku vo psychicky a fyzicky poznačila.
Podarilo sa mu uniknúť do Anglicka, ktoré sa mu stalo druhým domovom, vstúpil do jednotiek Československej armády; neskôr prešiel ku Kráľovskému letectvu. Pred koncom vojny sa oženil, s manželkou Lilly mal dve deti – dcéru Dolores a syna Davida.
Práve rozhovory s Davidom najviac pridávajú na emóciách, ale i pravdivosti dokumentu. Počuť jeho výpovede pred kamerou znamená znovuoživiť prácu a zanietenie Deža Hoffmanna. V tomto kontexte patrí pochvala tvorcom, že vo filme dali priestor aj Mariánovi Pauerovi. Renomovaný teoretik fotografie, rešpektovaný publicista a spisovateľ, ktorý s ohromným zanietením sleduje kariéru a život Deža Hoffmanna dokáže presne pomenovať, v čom je prínos Deza (každý do zahraničných umelcov ho takto v dokumente volá) ako umelca a v čom z ľudskej stránky. Marián Pauer prvýkrát vydal knihu s názvom Fotograf Beatles v roku 2000, ďalšiu, monografiu Dezo Hoffmann v roku 2021 a práve pri tej príležitosti vycestoval aj za synom Davidom. Zozbieral obrovské množstvo fotografií a ďalších materiálov.
V roku 1949 sa Dežo Hoffmann presťahoval do Londýna, príležitostne fotografoval pre tlač, o šesť rokov neskôr sa stal reportérom hudobného týždenníka Record mirror a otvoril si fotoateliér. V roku 1962 sa prvýkrát stretáva s Beatles. Šéfredaktor týždenníka až po vyše polročnom presviedčaní dovolil Dežovi vycestovať za kapelou do Liverpoolu. Puto, aké sa medzi fotografom a členmi skupiny vytvorilo od prvej chvíle, bolo mimoriadne silné, až dojemné. Fotograf sa cítil medzi nimi ako ich mentor a zároveň omladol. Divák postupne prenikne do sérií originálnych fotografií a zákulisia ich vzniku. Či už to boli fotky v skoku, ktoré vznikli na kopci a on ich fotil z podhľadu alebo s monoklom pod okom či tie, kde má John okuliare. Nikto nikdy nezachytil Johna Lennona s okuliarmi, iba Dežo Hoffmann. Faktom je, že fotografie tohto druhu vtedy neexistovali a práve on bol ich priekopníkom. Keď chceli Rolling Stones presne také, Dežo vravel, že to nepôjde: musel najprv spoznať kapelu, hudbu, ich členov – až potom im vytvoriť fotografie.
Do procesu jeho tvorby sa priam vpíjate – to, čo vymyslel, ako tvoril, ako rýchlo sa dokázal pohybovať, jeho zanietenie a láska k fotografii, ale i k ľuďom, kombinovaná s jeho silnou (ale i vojnou poznačenou) osobnosťou, tvorí spolu jeden výnimočný celok, ktorý veľmi dobre v dokumente funguje. Zrazu si uvedomíte, akú plejádu hviezd fotil Marylin Monroe, Charlie Chaplin, Jimi Hendrix, Frank Sinatra, Elton John, David Bowie, Stevie Wonder, Cliff Richard, kapely The Rolling Stones, The Animals, Pink Floyd a samozrejme The Beatles. Jeho rukopis je citeľný, z každej fotografie dýcha osobitosť a najmä život – práve ten (aj v iných kontextoch) vám odhalí táto snímka. Určite je jednou z nosných tém dokumentu práve fotografovanie slávnych ľudí a najmä skupiny Beatles, ktoré je tiež príbehovo vystavané. Ten príbeh totiž neskončil najšťastnejšie. Nebyť Sira Paula McCartneyho, ktorý sa zachoval veľkoryso, už by sme si o Chrobákoch asi museli trochu poopraviť mienku.
Beatles sú však len dobrým odrazovým mostíkom k téme, ktorá rozohráva jednu vážnu skutočnosť: Dežo Hoffmann bol ten, ktorý intuitívnou cestou stvoril promo fotografie pre skupiny, sólo spevákov, hercov… To, s čím sa prezentovali predtým a tvorcovia to ukázali v archívnych záberoch, bolo až smiešne komické. Skrátka – akoby existovala etapa: pred Dežom, štylizované, strojené, vyumelkované fotografie bez života v ateliéroch, na ktorú rýchlo chceme zabudnúť a nová etapa s Dežom, ktorý dal fotografii život a dušu. Precízna práca so svetlom, priestorom, prirodzený kontakt s umelcami, vďaka ktorému z nich na fotografie dostal to, čo ľudia chceli vidieť – ich vnútro a charakter. A potom: aj tá smutná etapa – kopírovanie Deža. Zrazu všetci začali fotiť ako on, no za šialené peniaze.
Nebráňte sa tomu, keď si pri pozeraní tohto dokumentu od dojatia aj poplačete. Tá snímka je vskutku dojímavá. Mieša mnoho protichodných emócií. Ukazuje nám portrét silnej, no zároveň mimoriadne krehkej a výnimočnej osobnosti – nielen slávu a pád, ktorú zažil s Beatles, ale i vojny a obrovský strach z nacizmu, Hitlera a krutostí občianskej vojny. Nie je to popkultúrny dokument skrývajúci si oči pred tým, čo všetko zažil tento umelec. Ukazuje nám v prvom rade nie zákulisie kapiel, ale jeho osobné zákulisie.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Continental film
