Perníková chalúpka vznikla pôvodne ako dielko pre úzky rodinný kruh a napokon sa stala radosťou pre celý svet. Operný titul sa na pôdu SND vracia po štvrtý raz. „Dnes ochutnáme, ako chutí, aká je nádherná a zvukovo pestrá Perníková chalúpka Humperdincka, ktorá tohto autora preslávila,“ uviedla tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková.
Humperdinckova Perníková chalúpka (Hänsel und Gretel) je adaptáciou známej rozprávky o Jankovi a Marienke. Veľký orchester hrá malé detské pesničky, bravúrna inštrumentácia obaľuje chytľavé melódie a napriek tomu je zachovaná prehľadnosť ľudovej piesne a farebná rozprávková atmosféra. Perníková chalúpka vznikla pôvodne ako dielko pre úzky rodinný kruh a napokon sa stala radosťou pre celý svet.
Obsah: Janko a Marienka nahnevajú mamu a tá ich pošle do lesa. Otec má však obavy – v lese žije striga. Deti dorazia k jej perníkovej chalúpke, striga ich chytí, chce upiecť a zjesť. Vďaka chytrej Marienke však v peci skončí sama striga. Na perníky premenené deti opäť ožijú a rodičia sa zvítajú s Jankom a Marienkou.
Detskú operu v troch dejstvách v slovenskom jazyku so slovenskými titulkami uvádza v premiére 1. marca 2025 Opera Slovenského národného divadla. Novú opernú inscenáciu uvidia detskí i dospelí diváci v prebásnení Jána Štrassera, v hudobnom naštudovaní dirigenta Maroša Potokára, v réžii a choreografii Dany Dinkovej. Tvorcovia o rozprávkovej opere informovali na tlačovej konferencii.
Operný titul sa na pôdu SND vracia po štvrtý raz. Ako na úvod poznamenala tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková, v histórii ju uvádzali s rôznymi názvami: Perníková chalúpka, ako Marcipánová a pred vyše 60-mi rokmi ako Medovníková chalúpka. „Dnes ochutnáme, ako chutí, aká je nádherná a zvukovo pestrá Perníková chalúpka Humperdincka, ktorá tohto autora preslávila,“ uviedla Izabela Pažítková. Premiéru mala vo Weimare v roku 1893 a dirigoval ju Richard Strauss. Dielo patrí medzi najhranejšie z operných rozprávok, okrem tohto uvádza Opera SND aj ďalšie operné rozprávky: Muflón a Anciáš a ďalším titulom je Čert a káča.
Dramaturg Jozef Červenka podotkol, že Perníkovú chalúpku Slovenské národné divadlo hralo v roku 1959 a libreto prebásnil Štefan Hoza, ktorý bol aj režisérom diela. „Je to prekrásne dielo, ktoré zavŕšilo dlhú snahu o vytvorenie štandardu opery pre detského diváka. Humperdinckovi sa podarila nastaviť referencia, ktorá sa v podstate používa dodnes. Prvým pilierom je skladateľská náročnosť. Ten kontrastuje s druhým – jednoduchosťou a prostotou rozprávkového príbehu, ktorý musí byť postavený tak, aby bol pre detského diváka zrozumiteľný“. Motiváciou pre uvedenie diela na pôde SND bolo aj získanie súhlasu pre umelecký preklad, o ktorý sa postaral Ján Štrasser.
Dirigent Maroš Potokár uviedol, že hudobné naštudovanie pre celý ansámbel znamenal nepopísaný list: „O to náročnejšie a detailnejšie bolo naštudovanie. Myslím, že dielo nás však veľmi rýchlo pohltilo svojou krásou, hĺbkou a obsahom. Bola to veľmi príjemná práca, hlavne samotným motívom rozprávky a vďaka krásnemu prebásneniu Jána Štrassera prináša aj mnoho vtipných momentov.“ Richard Strauss definoval Perníkovú chalúpku ako majstrovské dielo: originálnu syntézu wagnerovskej techniky a tradičných nemeckých ľudových piesní. Podľa Potokára je hneď od začiatku opera definovaná tematickým materiálom Janka a Marienky, ktoré si divák určite zapamätá. Sú to podľa neho chytľavé a zároveň charakteristické motívy, ktoré skladateľ pridelil jednotlivým postavám. Každý z predstaviteľov opery má prepracovaný hudobný motív, na základe ktorých detský divák ľahšie precíti emotívne vyznenia postáv.
V Perníkovej chalúpke účinkujú okrem sólistov aj zboroví speváci – Bratislavský chlapčenský zbor: „Pod vedením pani Rovňákovej je to bravúrny, profesionálny ansámbel – chlapci sú disciplinovaní a pripravení. Pani režisérka ich efektne využila v celej inscenácii, nielen k záveru, ako to určuje dielo. Myslím si, že je to dobrý krok k tomu, aby operu lepšie pochopil práve detský divák,“ dodal Potokár.
Dana Dinková v réžii vychádzala z hudby, ktorá je podľa jej slov prenádherná. Poňala to ako veľkolepé dielo, ktoré sa jej veľmi dobre stavalo: „Má nádhernú hudbu, dobré, logické libreto a vypracovanú dramaturgiu. Nechala som sa len unášať hudbou a vždy som to aj pri práci so spevákmi hovorila, aby sledovali hudbu, lebo im ukáže všetky emócie,“ podotkla Dinková, ktorá reflektovala v diele aj na súčasné, moderné technológie, avšak nepodriadila im celú inscenáciu: „Nemali by sme v rozvoji technológií hľadať konkurenciu, lebo úlohou detskej opery je niečo iné. Naučiť dieťa zastaviť sa v chaotickom svete, v ktorom žijeme a učiť ho počúvať hudbu, ktorá má dušu. Príbeh Perníkovej chalúpky nie je len obyčajný príbeh, ale sú to emócie, v ktorých je všetko: smútok, vášeň, intrigy. Hoci je to detský titul, je aj zrkadlom pre nás dospelých“. Ako dodala, na koniec príde radosť ako hlavné posolstvo rozprávky, kedy dobro víťazí nad zlom. Pre detí bude fascinujúca určite aj scéna a kostýmy, ktoré navrhla Lucia Šedivá.
Janka stvárňuje Katarína Hano Flórová, v alternácii Terézia Kružliaková, Marienku Adriana Banásová a Mariana Sajko, postavu Strigy Róbert Remeselník a Ondrej Šaling, Otca Pavol Remenár a Filip Tůma, Mamu Monika Fabianová a Denisa Hamarová, v úlohe Hríbika sa predstaví Michal Noga ako hosť.
„Museli sme v sebe hľadať detskú energiu. Mohli sme sa stať opäť dieťaťom, aj keď pre mňa je najťažšie udržať tú detskú energiu počas celého predstavenia,“ uviedla Katarína Hano Flórová, ktorá stvárňuje chlapčenskú rolu Janka. Ondrej Šaling doposiaľ v slovenskom jazyku Ježibabu nespieval, ale ako poznamenal, veľmi sa mu to páčilo.
Plán predstavení:
Perníková chalúpka | Slovenské národné divadlo
Spracovala Zuzana Vachová
