Desať dní filmov, ktoré otriasli Cannes

Najdôležitejšie obdobie roka festivalového filmu sa datuje k druhej polovici mája do prímorského prostredia francúzskeho mesta Cannes. Filmový festival v Cannes je najsledovanejším a najprestížnejším svojho druhu, preto sa ho spoločnosť Film Europe ho rozhodla sprístupniť divákom pomocou selekcie osemnástich titulov, ktoré v posledných rokoch festival formovali.

Okrem piatich víťazov Zlatej palmy (Zlodeji, Ja, Daniel Blake, Život Adèle, Láska a Štvorec) v kine počas filmového maratónu predstavia aj predchádzajúcu prácu autorov týchto filmov: Naša malá sestra od japonského režiséra Hirokazu Koreedu, Jimmyho tančiareň pravidelného návštevníka Cannes Kena Loacha či víťazný film sekcie Un certain regard Vyššia moc od Rubena Östlunda.


Francúzsko – najpočetnejšie zastúpenú kinematografiu na európskych festivaloch Film Europe priblíži okrem filmu Život Adèle aj filmami Sils Maria a Bojovníčky slnka. Taliansku kinematografiu v poslednom období v Cannes najvýraznejšie zastupuje Matteo Garrone, z ktorého filmografie budú premietnuté filmyReality show a Dogman. Sondu do ruskej spoločnosti vnímajú diváci v Cannes prostredníctvom intenzívnych drám známeho režiséra Andreja Zvjaginceva (Leviatan či Bez lásky).

V rámci sekcie Cannes v Kine Film Europe sa môžete zúčastniť slávnostnej premiéry čínskeho vizuálneho eposu Posledné večery na zemi a v spolupráci s Ligou za duševné zdravie budú odborníci na tému Aké má podoby a kam až môže zájsť partnerská láska diskutovať po filme Láska v rámci úspešného projektu Duša a film.

Príďte v dňoch od 14. do 25. mája do Kina Film Europe a nalaďte sa na festivalovú atmosféru najväčšej filmovej udalosti roka.

Naša malá sestra
Rodinná (melo)dráma, ktorá na čechovovskom pôdoryse domu, záhrady a štyroch sestier skladá poctu mágii všednosti. Tri sestry žijú spoločne vo veľkom dome v meste Kamakura. Keď ich otec, ktorý od rodiny odišiel pred pätnástimi rokmi, zomrie, cestujú na vidiek na pohreb, kde spoznajú svoju plachú nevlastnú sestru.

Zlodeji
Osamu je gastarbeiter, ktorý si privyrába kradnutím v obchodoch. Do remesla zasväcuje aj svojho syna. Obaja žijú v provizórnom dome na periférii a s ďalšími členmi domácnosti tvoria rodinu, na ktorej je toho zvláštneho oveľa viac než len spôsob obživy. Do rutiny krádeží zasiahne dievčatko, ktoré sa osamelo hrá v mraze na balkóne. Osamu sa rozhodne, že vziať si dieťa, ktoré rodičia zanedbávajú, nie je nie je zločin. Jeho čin vedie k odhaleniu tajomstva vnútri rodiny zlodejov a spochybnenie toho, čo vlastne rozumieme pod pojmom rodina. Koreedov film je citlivou, vrstevnatou a rafinovanou drámou o bezpodmienečnej láske a dôstojnosti chudobných.

Ja, Daniel Blake
Sociálne apelatívny a v súčasnosti až nepríjemne aktuálny film rozpráva príbeh päťdesiatnika Daniela z Newcastlu, ktorý sa po tom, čo mal infarkt, ocitne vo vyčerpávajúcom kolotoči žiadostí o podporné dávky od štátu. Zatiaľ čo sa snaží prejsť nezmyselne nastaveným systémom a absurdnými byrokratickými procesmi, ktoré ho nútia zháňať prácu v rozpore s odporúčaním od lekára, stretáva slobodnú matku Katie a jej dve deti. Neúplná rodina má jedinú šancu, ako uniknúť jednoizbovému miestu v ubytovni pre bezdomovcov – prijať byt v neznámom meste 300 míľ ďaleko. Daniel a Katie každý po svojom snažia vysporiadať sa s príkoriami systému a pritom nestratiť zvyšky dôstojnosti.

Reality show
Luciano je majiteľom prosperujúcej rybárskej reštaurácie v srdci Neapola, má krásnu ženu a veľa príbuzných, je obľúbený, dobre tancuje a rád sa predvádza. Keď ho prehovoria jeho vlastné deti, aby sa prihlásil do konkurzu na populárnu reality show Big Brother, kde rovno postúpi do ďalšieho kola, tak mocne uverí svojej predstave, že bude slávny a bohatý, až stratí zmysel pre realitu… Režisér slávneho filmu Gomorra tentokrát nenakrútil film o neapolskej mafii ale komédiu zo sveta “bežných” Neapolčanov, ktorých myslenie, vkus a predstavu o úspešnosti a šťastí silne manipuluje televízia.

Dogman
Na chudobnom predmestí medzi metropolou a divočinou platí len zákon najsilnejšieho. Marcello (Marcello Fonte), tu delí svoj čas medzi prácu v skromnom salóne pre psy a láskyplnou starostlivosťou o svoju dcéru (Alida Baldari Calabria). Bohužiaľ do jeho života zasahuje aj miestny vagabund Simoncino (Edoardo Pesce), bývalý boxer a surovec, ktorý terorizuje celé okolie. Drobného a citlivého Marcella k nemu púta nejednoznačný a ponižujúci vzťah. V snahe vrátiť svojmu životu dôstojnosť naplánuje zúfalú pomstu a jeho akcia vedie k nečakanému výsledku.

Sils Maria
Filmový kritik a režisér Olivier Assayas často obsadzuje do svojich filmov charizmatické, silné a talentované herečky, ktoré svojím pôvabom vnášajú do jeho snímok magickú energiu, napätie a ženskú krásu. V snímke Sils Maria režisér skúma bohatý a nevyspytateľný svet žien ovládaný opäť skvelými, no tentoraz charakterovo odlišnými herečkami rôznych generácií – Juliette Binoche, Kristin Stewart a Chloë Grace Moretz. Film, ktorý v roku 2014 učaroval divákom aj kritikom na MFF v Cannes a získal nomináciu na Zlatú palmu, je poctou hereckému umeniu a hercom i herečkám, ktorých jediným cieľom je podať presvedčivé a okúzľujúce výkony.
Očarujúca a stále atraktívna štyridsiatnička Maria Enders je na vrchole svojej hereckej kariéry, ktorú pred dvadsiatimi rokmi odštartovala stvárnením provokatívnej a nezabudnuteľnej postavy Sigrid v oceňovanej lesbickej dráme. Práve prijala ponuku zahrať si v súčasnom remaku tohto slávneho filmu, avšak tentoraz sa má zhostiť úlohy staršej Heleny, ktorú Sigrid zvedie a doženie až k samovražde. Maria so svojou asistentkou odchádza do Sils Marie, odľahlej oblasti švajčiarskych Álp, aby sa nerušene pripravovala na svoju náročnú úlohu. A rola Sigrid na druhej strane pripadla ľahkovážnej mladej hollywoodskej hviezdičke, vyžívajúcej sa v alkoholových škandáloch. Maria sa tak na rozdiel od pôvodného filmu nachádza na druhej strane zrkadla, tvárou v tvár očarujúcej dievčine, ktorá je v podstate znepokojujúcim odrazom jej samotnej.

Život Adéle
V 15 rokoch Adéle nič nespochybňuje: dievčatá sa skrátka stretávajú s chlapcami. Adélin život sa však obráti hore nohami, keď stretne Emmu, mladú ženu s modrými vlasmi, ktorá jej umožní objaviť doposiaľ nepoznané túžby a presadiť sa v živote ako dospelá žena. Adéle dospieva, hľadá samu seba, stráca sa a znovu sa nachádza…
Režisér Abdellatif Kechiche šokoval na MFF v Cannes 2013 divákov aj filmových kritikov svojím detailným vykreslením sexuálnych scén, a zároveň uchvátil výnimočným príbehom dvoch žien, ktoré hľadajú cestu k sebe samým i k okolitému svetu. „Film nie je ničím iným než triumfom. (…) Významné dielo sexuálneho prebudenia.“ – Takto hodnotil snímku Stephen Garrett z týždenníka New York Observer. Po 35 filmových oceneniach a 9 nomináciách – Zlatý lev za filmový debut na MFF v Benátkach (Voltairova chyba, 2000), 3x cena César a cena FIPRESCI z MFF v Benátkach (La Graine et le Mulet, 2007) a i. – bol Kechiche v roku 2013 ocenený ďalšou prestížnou filmovou cenou, Zlatou palmou z Cannes. Okrem režisérovho majstrovstva uchvátili Hlavnú porotu aj dve ústredné herečky – mladučká Adèle Exarchopoulos (jej herecký filmový debut) a veľmi talentovaná Léa Seydoux (Lurdy, 2009; Polnoc v Paríži, 2011).

Sieranevada
Tri dni po teroristických útokoch na parížsku redakciu časopisu Charlie Hebdo a štyridsať dní po smrti otca prichádza Lary, úspešný lekár, do ošarpaného rodičovského bytu, aby tu strávil sobotu so zvyškom rodiny a uctil si pamiatku zosnulého. Vrcholom dňa má byť príchod kňaza a zádušná hostina. Všetko je presne naplánované, ale nič nevychádza. Program neustále narúšajú drobné nehody, neskoré príchody, vpády nepozvaných hostí, neustávajúci sled drobných roztržiek. Medzi hosťami vyplávajú na povrch staré i nové krivdy, rozhovory sa neustále točia okolo pálčivých tém. Pokoj tak nie je dopriaty ani živým, ani mŕtvym. Jeden z „praotcov“ rumunskej novej vlny Cristi Puiu vytvára na niekoľkých metroch štvorcových strhujúce panoptikum rôznych ľudských typov, ktoré je zároveň symbolickým obrazom stavu post-komunistických spoločností, uväznených v stereotypoch, hoaxoch, ideových nezhodách a úplnej absencii elít. Sieranevada je smrteľne vážnou komédiou o živote v klamstve a neustálom očakávaní vecí, ktoré neprichádzajú.

Skúška dospelosti
Nový film najvýraznejšieho zástupcu tzv. rumunské nové vlny – scenárista a režiséra Cristiana Mungia – sa cez príbeh váženého lekára z provinčného  mesta a jeho neznámym útočníkom napadnutej dcéry pýta na tie najťaživejšie etické otázky. Ako by sme sa my sami mali zachovať v komplikovaných situáciách? Čo vlastne máme o svete, v ktorom žijeme, povedať našim deťom? Mungiova psychologická štúdia sa prostredníctvom každodenných morálnych naliehavých otázok dostáva až k obžalobe systému i mentálnemu profilu jednej sklamanej, rezignovanej generácie. Táto dráma patrila k vrcholom festivalu v Cannes: premyslená réžia a brilantne štruktúrovaný scenár dal v kombinácii so suverénnymi hereckými výkonmi dobrú pôdu na vznik bystrej a brutálne komplexnej analýza rodinných vzťahov aj súčasnej spoločnosti kompromisu.

Jimmyho tančiareň
Pred vypuknutím Írskej občianskej vojny oddaný a odvážny aktivista Jimmy Gralton otvoril na írskom vidieku tanečnú sálu, kde sa ľudia mohli vzdelávať, zabávať, ale aj diskutovať, športovať a najmä tancovať. Popularita Jimmyho tančiarne rástla a postupne sa stala miestom revolučných myšlienok, rozvíjania talentov, slobody a splnených snov. Jej voľnomyšlienkárska reputácia však upútala pozornosť štátu a cirkvi, čo prinútilo Jimmyho utiecť z krajiny preslávenú tančiareň zavrieť.
Po desiatich rokoch neustáleho cestovania sa Jimmy vracia do rodného Írska, kde se však znovu stretáva s chudobou, obmedzovaním osobnej slobody i kultúry. S podporou jeho prvej lásky sa rozhodne jeho slávnu tančiareň znovu otvoriť a opäť dať ľuďom nádej snívať. Bez ohľadu na to, čo to môže spôsobiť.

Leviatan
Kolia žije v malom meste blízko Barentsovho mora na severe Ruska. Hneď vedľa domu, kde žije so svojou mladou ženou Lily a synom z prvého manželstva, má vlastnú autoopravovňu. Avšak starosta blízkeho mesta Vadim Shelevjat ho chce o dom, pozemok i prácu pripraviť. Kolia sa nenechá kúpiť, je neústupčivý a odmieta sa vzdať. Nielen majetku a vlastnej pôdy, ale aj všetkej tej krásy, ktorá ho už od detstva obklopuje. Vadim sa stáva sa čoraz agresívnejším.
Medzinárodne oceňovaný ruský režisér Andrey Zvjagintsev prináša vo svojom filmovom diele inšpirovanom Hobbesovou knihou pôsobivý pohľad na márny boj jednotlivca proti autoritám za svoje práva a vlastníctvo. Realisticky vyrozprávaný príbeh v spojení s kúzlom severskej krajiny a majestátnou podmanivou hudbou robí zo snímky Leviatan intenzívny filmový zážitok. Jeho kvalitu ocenila porota na MFF v Cannes, ktorá mu v roku 2014 udelila cenu za Najlepší scenár, ako aj diváci a filmoví kritici na MFF v Karlových Varoch 2014, kde film zaznamenal výnimočné ohlasy.

Bez lásky
Žeňa a Boris prechádzajú bolestným rozvodom. Spolu ich drží už len posledný problém, predaj bytu, inak si obidvaja zariadili nový život po svojom. Žeňa si našla staršieho bohatého muža, Boris čaká dieťa s kolegyňou z práce. Ich dvanásťročný syn Aljoša je im skôr na obtiaž. Ani jeden z nich o neho nestojí, akoby im pripomínal vlastné zlyhanie. Neprejavujú mu náklonnosť, zdá sa, že toho nie sú ani schopní. Všetko sa zmení v tom momente, keď Aljoša zmizne. Náhly pocit prázdnoty doženie oboch rodičov k pátraniu nielen po vlastnom synovi, ale aj po koreňoch vlastného emocionálneho chladu. Andrej Zvjagincev prináša majstrovsky vystavanú drámu o ľuďoch, ktorí sú zamilovaní do vlastného odrazu v mobiloch, ale inak žijú v skľučujúcom svete odcudzenia a nepochopenia. Ruský filmár znovu obracia pozornosť k ruskej vyššej strednej triede, ktorá stála v centre jeho staršieho filmu Jelena. Snímka Bez lásky je však podstatne prenikavejším a sugestívnejším obrazom života v sebaklame.

Woman at War
Je lepšou metódou, ako zachrániť svet, sabotáž stožiarov vysokého napätia alebo adoptovanie ukrajinskej siroty? Túto otázku rieši svojrázna „zenová teroristka“ v šťavnatom a ironickom filme Benedikta Erlingssona. Päťdesiatnička Halla je učiteľka a zbormajsterka žijúca zdanlivo usporiadaným spôsobom života. Tvrdá a nekompromisná žena vedie súkromnú vojnu s priemyselnými gigantmi, ktoré ničia islandskú krajinu. Ako prispieť svojím dielom k tomu, aby nenastala ekologická a sociálna katastrofa?

Bojovníčky slnka
Nominácia na Zlatú palmu Cannes 2018
Mladá právnička Bahar je na návšteve rodiny v Kurdistane. Pri útoku extrémistov zomiera jej manžel; ona sama a jej syn sa spolu s ďalšími ženami a deťmi stávajú rukojemníkmi islamistov. Niekoľko mesiacov po úspešnom úteku velí Bahar jednotke Bojovníčok slnka. Jej cieľom je dobyť mesto, kde ju postretla tragická udalosť, a získať späť svojho syna. Pri trojdennej ofenzíve ju sprevádza Mathilde, skúsená vojnová reportérka, ktorá sa zaoberá pohnutými osudmi kurdských bojovníčok a ich pevnými sesterskými putami. Film Bojovníčky slnka je sugestívnym pohľadom na hrdinstvo všedných ľudí vo vyhrotenej životnej situácii.

Láska – Duša a film
Najnovší film žijúcej legendy svetového filmu, výnimočného rakúskeho tvorcu M. Hanekeho je jedným z divácky najúspešnejších európskych filmov tohto roka. Elegantná, pozitívna snímka o láske na sklonku života je nakrútená vo francúzskom znení a vyniesla Hanekemu už druhú Zlatú palmu. (Prvú získal v roku 2009 za film Biela stuha). Tentokrát prichádza režisér s príbehom, kde sa hlavné postavy (tradične George a Anne) – kultivovaní osemdesiatnici, učitelia hudby – ocitajú v okamihu ťažkej skúšky. Anne dostane porážku a jej okolie sa musí zmieriť s jej premenou. Už nič nie je ako predtým ani pre ich dcéru Evu (Isabelle Huppert). Pre mimoriadne subtílny film s témou lásky, ktorú skúša nevyhnutné starnutie sa Hanekemu ešte podarilo získať slávneho J-L.Trintignanta, ktorý je sám už niekoľko rokov na dôchodku. Láska je pokladaná za Hanekeho najláskavejší film.

Posledné večery na Zemi
Hypnotický romantizujúci neonoir najtalentovanejšieho súčasného čínskeho filmára Gana Biho je magickou meditáciou o priestore a čase i enigmatickou básňou o strate a bolesti, snom utkaným z nespoľahlivej pamäti, melancholicky rozostrenej prítomnosti a minulosti, ktorá možno dokonca ani nebola. Podmanivý rytmus a trúchlivá obrazotvornosť filmu o mužovi, ktorý hľadá svoju dávno stratenú lásku, pripomína ponurejšiu a abstraktnejšiu verziu raných filmov Wonga Kar-waia či vrcholných diel Andreja Tarkovského. Film, ktorý nás zavádza do fantastických ruín provinčného mesta Kaili na juhovýchode Číny, vrcholí vyše 50-minútovým záberom-zjavením, natočeným bez jediného strihu v 3D.

Vyššia moc
Provokatívny a medzinárodne uznávaný švédsky režisér Ruben Östlund prináša vo svojom štvrtom celovečernom filme mrazivú psychologickú štúdiu modernej rodiny. Po observačných poviedkových drámach (Mongoloid s gitarou, V moci davu) a znepokojujúcom obraze detskej šikany (Play), v ktorých s trpkým humorom skúma ľudské správanie na hranici spoločenských pravidiel, však Östlund zachádza ešte ďalej. V snímke Vyššia moc reflektuje konanie ľudí v nečakaných a životu nebezpečných situáciách, kedy zavládne “primitívny“ inštinkt prežitia.

Štvorec
Christian je kurátorom švédskeho múzea moderného umenia. Úspešný, atraktívny, rozvedený otec dvoch dcér spĺňa ideál vzdelaného mestského liberála, ktorý sa snaží citlivo vnímať aktuálne spoločenské problémy. S nimi ladí aj pripravovaná výstava konceptuálneho umenia, v ktorej dominuje inštalácia štvorca 4 x 4 metre vo verejnom priestore; štvorca, v ktorom platia pravidlá absolútnej rovnosti a tolerancie. Ako ale takúto myšlienku predať v mediálne zahltenom a nesústredenom prostredí, ktoré žije predovšetkým virálnymi udalosťami? Zatiaľ čo „hip“ marketingoví experti vymýšľajú rôzne stratégie, Christianovi ktosi ukradne mobil. A v snahe získať ho späť roztočí kurátor nevedomky špirálu udalostí, ktoré spochybnia nielen jeho osobné kvality a výstavu, ale aj postavenie inštitúcie, ktorú reprezentuje. Ruben Östlund vo svojej „konceptuálnej tragikomédii“ s potmehúdstvom sebe vlastným skúma jeden egoistický charakter i povýšené pokrytectvo súčasných západných spoločností, ktoré čelia zmätku jazykov, symbolov a hodnôt.

Zdroj foto: Film EUROPE


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno