Choreograf a režisér Daniel de Andrade, ktorý sa spolupodieľal aj na librete inscenácie Tulák Chaplin poskytol pre náš portál rozhovor. Okrem iného prezradil, ako tvoril libreto, v čom spočívala jeho príprava, kým začal nacvičovať choreografiu s tanečníkmi a aký je jeho vzťah k riaditeľovi Baletu SND Jozefovi Dolinskému.
Čítala som o Vás, že ste fascinovaný osobnosťou Chaplina a vždy ste o ňom túžili režírovať balet. Takže možno povedať, že v prípade inscenácie Tulák Chaplin ide o splnený sen?
Áno, určite sa dá tak povedať, že sa mi splnil sen, lebo som dostal túto úžasnú možnosť. Chaplin ako osobnosť a ako umelec je pre každého umelca obrovskou inšpiráciou – a to na akejkoľvek úrovni, či už ste herec, režisér, jednoducho, jeho odkaz je neuveriteľne inšpirujúci. Pre mňa to bol balet, ktorý som ako choreograf vždy túžil spraviť. Ale som si istý, že nie som jediný medzi choreografmi, ktorý takýto sen mali. Okrem toho, mal som to obrovské šťastie, že som spolupracoval s takým maestrom ako je Carl Davis. Takže bolo to veľmi rýchle: po Nižinskom sme si povedali, čo ďalšie by sme mohli spolu vytvoriť a odpoveď bola jednoznačná a rýchla: Chaplin. Jednoducho, všetci sme to cítili rovnako, že musíme ďalej spolupracovať a zhodli sme sa aj na téme. Ticho a tajne dúfam, že inscenácia bude mať úspech, lebo povedzme si, ešte sme stále v procese a do premiéry nám ostáva ešte nejaký čas.
Na librete ste spolupracovali s hudobným skladateľom Carlom Davisom. Bola to náročná práca?
Pre mňa osobne je napísanie libreta vždy veľkou výzvou, pretože potom slúži k mojej ďalšej práci. Som rád, že som spolupracoval na jeho tvorbe s Carlom. Často som sa pozastavoval nad tým, ktoré časti Chaplinovho života mám vyzdvihnúť, pretože libreto sa skladá z mnohých sekvencií a bolo nutné zvážiť, čo z Chaplinovho života vybrať. Vždy, keď som sa nevedel rozhodnúť, prišiel Carl a navrhol vynikajúce riešenie. Preberali sme do detailov jednotlivé scény, ktoré sú súčasťou libreta. Musím povedať, že pri tejto tvorbe som sa mnoho od Chaplina ja sám naučil. Jeho odkaz je veľmi bohatý a hlboký.
Z akých zdrojov ste čerpali? Mali ste dostatok materiálu, aby ste sa dostali k hodnoverným informáciám, na základe ktorého ste potom libreto vytvorili?
Začalo to tým, že Carl Davis mi dal asi tucet kníh o Chaplinovi a dal mi to ako darček. Musím povedať, že to boli poriadne „tučné“ knihy, proste niekoľko-stostranové publikácie. Boli v nich tisíce obrázkov, ilustrácií a množstvo rôznych pohľadov na jeho biografiu. Pre mňa bolo rovnako obohacujúce pozerať všetky jeho filmy, sledovať jeho prácu, lebo vidíte tam všetko, čo potrebujete vedieť. A keď jeho tvorbu sledujete chronologicky, je to ako výskum. Ale bolo to pre mňa nesmierne príjemné, pretože ako dieťa som „chaplinovky“ nepozeral. Respektíve, zopár som ich videl, ale určite nie všetky. Objavil som mnoho filmov, ktoré sú nádherné umelecké diela, napríklad Svetlá veľkomesta, ale aj mnohé ďalšie. Vtedy som si uvedomil, aký veľký umelec to bol. A výskum sa zmenil na niečo veľmi príjemné, z čoho som mal radosť.
Ako dlho trvala Vaša príprava, kým ste sa pustili do reálnej práce s tanečníkmi?
Moja príprava trvala celé dva roky. Musel som sa prelúskať všetkým: čo najviac sa učiť z kníh, ale aj z filmov a hudby, ktorú komponoval. Tie vedomosti sa v človeku postupne vrstvia. Keď sme vybavili všetky potrebné povolenia, vlani v septembri začala ozajstná práca s tanečníkmi.
Je takáto dlhá príprava čo sa týka práce choreografa a režiséra obvyklá?
Určite, rovnako to bolo aj s Nižinským. Boli to dva roky prípravy, pozeranie filmov, študovanie rôznych dokumentov a potom prvé písanie. Keď spoločnosť vybaví všetky potrebné povolenia, to už musím byť pripravený a mať všetky potrebné vedomosti v malíčku.
Pravdepodobne je medzi Vami a riaditeľom baletu SND pánom Dolinským mimoriadny priateľský vzťah. Vyplýva mi to z toho, ako rýchlo ste sa dohodli na ďalšej spolupráci. Skrátka, sadli ste si profesionálne aj ľudsky. Naozaj ste sa na ďalšej spolupráci dohodli tak bleskovo rýchlo?
Áno (smiech). Premiéru Nižinského sme mali v piatok, ak si dobre pamätám, v sobotu bola druhá, v nedeľu ráno sme išli na kávu a spýtal som sa ho: a čo ďalej? Rovnako sa to udialo aj s Carlom Davisom. A hneď sme si aj „tľapli“ a dohodli sa na ďalšej spolupráci. Veľmi si vážim, že Jozef (Dolinský – pozn. red.) nám tak dôveruje a mám tým na mysli celý náš tvorivý tím.
Musím povedať, že som príjemne šokovaná z výkonu tanečníkov SND. Je zreteľné, že spravili obrovský pokrok. Súhlasíte so mnou?
Absolútne súhlasím. Urobili obrovský pokrok nielen čo sa týka tanečnej stránky, ale aj hereckej. V Slovenskom národnom divadle je skvelý súbor tanečníkov. Som presvedčený, že je to práca pána Dolinského, ktorý to robí fantasticky.
Myslíte si, že dnešná mladá generácia pozná Chaplina?
Mám pocit, že ľudia ho poznajú, ale určite nevedia dosť detailov o jeho živote. Ale Chaplina pozná celý svet. Stačí, ak ukážete len jeho siluetu a hneď ho každý rozpozná. Dokonca aj deti, hneď vedia, že je to Charlie Chaplin. A práve preto sme sa snažili priniesť jeho detaily zo života a vkomponovať do toho aj históriu. Dúfam, že keď si publikum pozrie to predstavenie, povie si, že koľko nového sa dozvedeli o Chaplinovi, takej úžasnej osobnosti.
Zdroj foto: autor, SND – Peter Brenkus
