Pripravovaná spoločná výstava nominovaných umelcov/umelkýň na Cenu Oskára Čepana bude mať multimediálny charakter, čo prirodzene vyplýva z povahy ich diel. Sú medzi nimi maliarky Ēv van Hettmer a Viktorie Langer, digitálna umelkyňa Tamara Kametani a multimediálni umelci Luki Essender a Ondřej Houšťava. Výstava bude pestrou zmesou rôznorodo mediálne spracovaných tém, ktorými sa autori/autorky programovo vo svojej tvorbe venujú. Uskutoční sa v priestoroch prvého podlažia Kunsthalle Bratislava, otvorenie je naplánované na 25. november 2021. Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia, spoluorganizátorom je platforma na podporu súčasného umenia collective.

„Kunsthalle je v Bratislavě jedinou kamennou státní institucí zaměřenou specificky na současné umění a jeho projevy jak doma, tak v širším geografickém rámci. Jako taková je přirozeným partnerem pro COČ, která každým rokem přináší a představuje nejprogresivnější proudy původně slovenské, mladé umělecké scény. Takové spojení nabízí možnost dlouhodobé funkční synergie a svými odlišnými institucionálními temporalitami i způsoby práce se Kunsthalle může od COČ v mnohém poučit a doufám, že tomu tak bude i obráceně a toto propojení nabídne do budoucna nové formáty, metodologie i cesty vzájemné spolupráce,“ vyjadril sa riaditeľ Kunsthalle Bratislava Jen Kratochvil, ktorý tvorí spolu s riaditeľkou Ceny Oskára Čepana Luciou Gavulovou kurátorskú dvojicu pripravovanej výstavy; architektom výstavy je Peter Liška.

Aktuálne prebieha s nominovanými umelcami/umelkyňami intenzívna komunikácia, ktorá je prirodzenou súčasťou prípravy spoločnej výstavy. „O výstave hovoríme ako o ‚spoločnom‘ výstavnom projekte finalistov/finalistiek toho-ktorého ročníka, no v zásade je jej poslaním čo najlepšie odprezentovať individuálne autorské projekty nominovaných umelcov/umelkýň na ocenenie tak, aby čo najvýpovednejšie tlmočili ich tvorivé úsilie. Neustále aktuálnou otázkou ostáva, ako možno spoločnú prezentáciu rôznorodých autorských individualít, ktoré nespája jednotná tematická linka uchopiť tak, aby napriek tomu fungovala ako celok. Je to moment, ktorý chceme aj v budúcnosti skúmať,“ uviedla Lucia Gavulová.


Projekt sa tak po dvoch rokoch migrovania po iných mestách a ich vlajkových inštitúciách (Košice a Východoslovenská galéria, Žilina a Nová Synagóga) vracia do Bratislavy. Podľa Lucie Gavulovej by v optimálnom prípade malo dôjsť k nastaveniu modelu kontinuálneho fungovania Ceny Oskára Čepana v hlavnom meste. „Po pokusnom dvojročnom období, kedy výstava migrovala sa pri tohtoročnom návrate do Bratislavy naskytla štandardná otázka ‚kam s projektom?‘ Keďže Kunsthalle Bratislava svojou misiou najviac konvenuje jeho poslaniu podpory súčasných vizuálnych umelcov/umelkýň, spolupráca s ňou sa javila ako jediným východiskom. Napokon nám však tento testovací ročník v inštitúcii prináša nečakanú radosť, a to najmä z dôvodu obsadenia jej vedenia Jenom Kratochvilom, ktorý sa na projekte aj kurátorsky podieľa a ktorého podpora je od počiatku vzájomnej komunikácie nespochybniteľná. Veríme, že keď sa spolupráca osvedčí, budeme v nej pokračovať aj v budúcnosti,“ uzavrela Lucia Gavulová.

Meno laureáta/laureátky Ceny sa verejnosť dozvie 9. decembra 2021 a samotná výstava potrvá do 18. januára 2022.

Jen Kratochvil o pripravovanom výstavnom projekte: „Letošní výběr finalistů COČ nabízí extrémně silný a trefný politický statement. Takový, který plodně spájí odkaz ke globálním problémům sdíleného “tady a teď” a zároveň nabízí přesnou kritickou reakci na lokální politické klima. Témata jako přehodnocení a nové čtení historie, zvažování dopadů pandemie s důrazem na rozkvět konspiračního smýšlení způsobený eskalovaným konktaktem individua se záhyby internetového prostoru, etablování pozice a diskurzu genderové fluidity nebo dekonstrukce mýtů o binárním čtení genderu, to vše otevírá pro diváky nesmírný potenciál myšlení. A to jak prověřeného a poučeného, tak i nového, skýtajícího produktivní dialog a pluralitu názorů.“

Medzinárodná porota posudzovala portfóliá 42 prihlásených autorov/autoriek do štyridsať rokov, ktorí reagovali na otvorenú výzvu. Z nich vybrala spomínaných piatich umelcov/umelkyne. Rozhodla na základe kvality diel a naliehavosti problematík, ktoré reflektujú. Druhýkrát sa stretne práve na pripravovanej výstave a komentovanej prehliadke. Laureáta/laureátku Ceny Oskára Čepana čaká dvojmesačný rezidenčný pobyt v New Yorku v programe Residency Unlimited, finančná odmena a samostatná výstava alebo iný typ projektu (publikácia, predstavenie) podľa vlastného zváženia.

Tento rok prijali pozvanie do poroty Ceny Oskára Čepana traja noví členovia a dvaja pokračujú z minulého roka ‒ Kathrin Bentele, riaditeľka Kunstverein für Rheinalde und Westfallen a Jan Verwoert, pôsobiaci na Oslo National Academy of the Arts a Piet Zwart Institute v Rotterdame. Novými členmi sú Søren Grammel, donedávna aktívny v Kunstmuseum Gegenwart v Bazileji, toho času nezávislý kurátor, Edith Jeřábková, ktorá je aktívna ako kurátorka v PLATO Ostrava a zároveň stojí za mnohými neinštitucionálnymi platformami ako Institut úzkosti alebo Are/are-events.org a Margot Norton, kurátorka z New Museum v New Yorku a súčasne kurátorka 5. ročníka New Museum Triennial. Podľa Lucie Gavulovej sú v aktuálnom zložení poroty veľmi dobre zastúpené inštitucionálne trendy aj nastavenie jednotlivcov v rámcoch najaktuálnejších tendencií na poli vývoja súčasného umenia vo svete.

NOMINOVANÍ UMELCI/UMELKYNE NA CENU OSKÁRA ČEPANA 2021 (v abecednom poradí):

Luki ESSENDER (*1995, Ilava)
Žije a tvorí v Štokholme.

V rokoch 2018 až 2020 študoval*la na Konstfack – University of Arts, Crafts and Design v Štokholme, absolvoval*la magisterské štúdium v odbore Fine Art. Bakalársky titul získal*la v roku 2018 v Ateliéri telového dizajnu Lenky Klodovej na Fakulte výtvarných umení VUT Brno (kde študoval*la od roku 2014).

„Vo svojej praxi sa venujem sochárstvu, inštalácii, performance a písaniu. Skrz tieto médiá skúmam každodenné queer skúsenosti v kontexte rozpadajúceho sa ekonomického systému. Zaujíma ma, ako technológie ovplyvňujú vzťahy, sexualitu a naše emočné prejavy. Vytváram subtílne sochárske kompozície, ktoré čerpajú inšpiráciu z domácich priestorov a do istej miery fetišizujú biely životný štýl strednej triedy. Používam ručne písaný text a aplikujem ho na rôzne povrchy a priestory, čo je odkazom na spôsob, akým si queer telá historicky privlastňovali verejný priestor.“ – Luki Essender.

*Vysvetlenie: Formu hviezdičky miesto lomky sa umelec*kyňa rozhodol*la použiť na základe presvedčenia, že je na rozdiel od lomky značne menej binárna a smeruje k väčšej inkluzivite.

Èv van HETTMER (*1987, Nitra)
Žije a tvorí v Hamburgu.

Bakalársky titul získala na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, v ateliéri Maľba a iné médiá. V roku 2020 ukončila štúdiá na Akademie der bildende Künste vo Viedni, kde postupne prešla ateliérmi Kresby a maľby pod vedením Jutty Koether, Kontextuálnej maľby u Ashley Hans Scheirl, Nových médií pod vedením Simon Denny a Fotografie v ateliéri Broomberg and Chanarin. V roku 2017 hosťovala v ateliéri Performatívneho umenia a sochy u Monicy Bonvicini. Na viedenské štúdiá nadviazala v roku 2019 v Hamburgu, v rámci ročného štipendijného pobytu.

„Formálny prístup v mojej tvorbe a maliarsky jazyk, ktorý používam na vyjadrenie myšlienok a pocitov je založený na impulze, spontánnosti a intuícii, ktoré sú mojou tvorivou silou. Prežívanie a poznávanie sú v mojej tvorbe dôležitejšie než naučené akademické postupy. Moja tvorba môže pôsobiť naivne, no naivitu iba využíva vo svoj prospech. Maliarska paleta je redukovaná, ale nie obmedzená. Obsahovo sa obraciam k dekorativizmu a ženskému prvku v maľbe, a to viac poeticky, než naratívne. V mojej tvorbe prevažuje vyjadrenie emócií nad reprezentatívnosťou; naratívnosť je introspektívna, napriek tomu obrazy reflektujú problematiky vonkajšieho sveta.“ – Èv van Hettmer.

Ondřej HOUŠŤAVA (*1995, Vítkov)
Žije a tvorí v Prahe.

V rokoch 2018 až 2020 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde získal magisterský titul v Ateliéri vvv Martina Piačka. Jednotlivé semestre počas dvoch rokov štúdia strávil aj v Ateliéri IN pod vedením Ilony Németh a Jara Vargu a v Ateliéri hosťujúceho profesora Pavela Brăilu. V rokoch 2017 a 2018 študoval Media Art na Accademia di Belle Arti Frosinone v Taliansku, čomu predchádzali štyri roky bakalárskeho štúdia na Fakulte umení Ostravskej univerzity, na Katedre maľby v Ateliéri maľby II. Františka Kowolowskeho (2014-2018).

„V posledných rokoch sa vo svojej tvorbe zaoberám najmä výskumom, ako zmysluplne a pochopiteľne komunikovať komplexné témy, vzťahujúce sa k mojim záujmom v rámci teórie, sociálnych otázok, menšinovej politiky a celej siete navzájom súvisiacich tém, ako aj ekológie a ekonomík. Zaujímajú ma ekologické a sociálne krízy/konflikty, kulminujúce v rozpade politickej predstavivosti. Rád premýšľam nad alternatívnymi predstavami o súčasnosti a budúcnosti v súlade s queer a dekoloniálnymi teóriami. Zaujímajú ma chronopolitiky a možnosti konštruovania iných typov telesnej dočasnosti cez narúšanie dominantného normatívneho historického naratívu prostredníctvom subverzívného tlaku queer performativity, ktorú nevnímam ako estetický kánon, alebo sexuálnu identitu, ale skôr ako pôvodnú politickú a filozoficky produktívnu výmeru subkultúrnych praktík a alternatívnych vzťahov k priestoru a času, ako ďalší typ starostlivosti o seba a ostatných.“ -Ondřej Houšťava.

Tamara KAMETANI (*1988, Nitra)
Žije a tvorí v Aténach a Londýne.

Magisterský titul získala v roku 2017 na oddelení Súčasnej umeleckej tvorby, v odbore Verejná sféra na Royal College of Art v Londýne. V rokoch 2008 až 2011 študovala Film & Photography na Edinburgh Napier University. V roku 2020 sa zúčastnila Google Maps Residency v Londýne, v roku 2019 rezidencií Connect for Creativity: Art and Technology v BIOS, British Council v Aténach a AGORAMA v Raven Row v Londýne. Ďalej tiež na La Cité Internationale des Artes Residence v Paríži (2016) a Florence Trust rezidencii v Londýne (2017-2018).

„V mojej tvorbe sa venujem najmä témam hraničnej politiky, formám dozoru a kontroly a proliferácií technológií. Obzvlášť ma zaujíma úloha, ktorú zohrávajú technológie vo vytváraní súčasných a historických naratívov a ako ovplyvňujú a konštruujú naše vnímanie reality. Pracujúc naprieč médiami ako inštalácia, video, fotografia a socha, moja tvorba je charakteristická kritickým postojom k súčasným formám moci a spája prvky vzdoru, skepticizmu a cynizmu. Problematika Európskej hranice, bezpečnosti a oddelenia je v mojich dielach prepletená so stále rastúcim dozorom a kontrolou, ako vo fyzickom, tak aj v digitálnom priestore. Opakujúcou sa témou v mojej tvorbe je reflexia vzťahu medzi rezistenciou a spoluúčasťou a rola, ktorú zohráva divák.“ – Tamara Kametani.

Viktorie LANGER (*1988, Žiar nad Hronom)
Žije a tvorí v Prahe a Novara di Sicilia.


V rokoch 2009 až 2015 študovala na Akadémii výtvarných umení v Prahe, v ateliéri Maľba 2. V roku 2014 sa zúčastnila stáže na Universidad Complutense Bellas Artes v Madride, v roku 2012 stáže u hosťujúceho profesora AVU Floriana Pumhösla, v roku 2011 v Ateliéri hosťujúcej pedagogičky Silke Otto-Knapp tamtiež. V rokoch 2017 až 2018 absolvovala rezidencie Het Wilde Weten v Rotterdame a Are-events Athény Partahhiana v Aténach.

„Tvořím obrazy a objekty z různých materiálů. Nechci se nechat svazovat stále opakovanými žánry a pojmy jako krajina, figura, abstraktní, realistický, chci, aby moje tvorba byla všeříkající a všeobjímající. Formy tvarů ke mně přichází z přírody a z vesmíru. Barva přináší nekonečné množství možností experimentu, každý odstín barvy nebo jejich kombinace vyvolává jinou emoci nebo význam, a těch odstínů a jejich kombinací může být ∞. Zajímají mě mysticismus, nedogmatické spirituální filozofie, hermetismus, původní gnoze, kvantová fyzika. Při praktikování meditací přestáváme myslet mozkem a jsme ve svém srdci. Místo myšlení a neustálých myšlenek přichází láska, porozumění a soucit. Snažím se malovat tyto nemateriální jevy, jako harmonie, spirituální tělo, energie a láska, podle mě je to to nejdůležitější na co bychom se teď měli zaměřit. Inspiraci čerpám odkudkoliv.“ – Viktorie Langer.

Cena Oskára Čepana je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v projekte nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Zastrešuje ju Nadácia – Centrum súčasného umenia v spoluorganizácii s platformou na podporu súčasného umenia collective, s podporou programu Residency Unlimited (New York, USA) a nadácie Trust for Mutual Understanding (New York, USA). Z verejných zdrojov projekt podporuje Fond na podporu umenia. V roku 2021 projekt podporila Nadácia mesta Bratislavy a Bratislavský samosprávny kraj. Cena je súčasťou medzinárodnej siete ocenení YVAA – Young Visual Artists Awards.

Zdroj: TS Cena Oskara Čepána
Zdroj foto: Ľuboš Kotlár


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno