Kapela Cascabel z Banskej Bystrice hrá skladby, ktoré majú originálny sound a zároveň neobvyklú štruktúru piesní. Kombinujú punk a folk, takže na Slovensku ťažko nájdete takúto žánrovú fúziu. Aj vizuálne a strihovo zaujímavý klip k piesni Out Comes the Beast je na našej scéne neobvyklým dielom. Zhovárali sme sa so spevákom a gitaristom kapely Lukášom Palatínusom.
Ako ste sa dali v roku 2014 dokopy?
Hrával som dlho na akustike sám kade tade, až raz po akcii v domovskej Banskej Bystrici, ma oslovil spolužiak zo základnej školy Ján Čatloš, či by sa mohol pridať s druhou gitarou, že by sme skúsili, čo by to dalo. Po týždni zlanáril aj svojho kolegu z práce Samuela Hromadu, ktorý hrával na bicie, že skúsi hrať cajon. Dali sme dokopy 9 skladieb, a popritom sa nám podarilo zohnať aj huslistku Janku Hlavinovú, ktorá nám veľmi pomohla získať folkový zvuk, o ktorý sme sa pokúšali.
Aké je obsadenie kapely – členovia plus hudobné nástroje?
Momentálne hráme v tejto zostave: Martin Dráb- gitara, vokály, Lukáš Palatínus- gitara, spev, Tomáš Vaško- kontrabas, vokály, Izák Šoltés- husle, Christopher Géci- cajon.
Cajon, teda perkusie je tiež nástroj, ktorý naše kapely nevyužívajú frekventovane. Ako ste k nemu prišli vy?
Predtým sme skúšali hrať s klasickými bicími nástrojmi, ale roztrieštilo to akustickú tvár kapely. Hľadali sme nejaké riešenie a dospeli sme k tomu, že cajon bude vhodná voľba pre tento žáner. Zvukovo dopĺňa piesne.
Fungujete už päť rokov, ste zohratá kapela. Ako vyzerali Vaše začiatky?
Snažili sme sa hrať, aj sa vlastne vždy snažíme, čo najviac akcií, pre nás je každá jedna akcia ako päť skúšok. Adrenalín a sústredenie počas živého vystúpenia sú intenzívnejšie ako na skúškach. Veľmi nás zocelili či už ľudsky aj hudobne, hlavne turné, ktoré sme absolvovali každý rok cca na 8-12 dní, čo znamenalo osem až dvanásť akcií. Každodenné hranie sa podpísalo pod to, že už dokážeme zahrať na istej úrovni, samozrejme, stále je čo zlepšovať a makáme na tom. Prvé turné sme išli s folk punkovým otcom Dáša Fo Fľaša do Škandinávie, to bola veľká škola, v osobáku natlačení piati ľudia a šup do Osla (smiech). To nás veľmi motivovalo na ďalšie turné, tak sme obehli Rusko, Írsko, UK, Belgicko, Poľsko, Nemecko, Dánsko, Pobaltie.
Kto z Vašej formácie komponuje skladby?
Doposiaľ som chodil s nápadom na skúšku a tam sme nápad rozvíjali spoločne do finálnej podoby skladby. Najnovšie chalani chodia s nápadmi tiež a dávame to dokopy, čiže funguje tam pekná spolupráca.
Máte leadra bandu alebo rozhodujete spolu o všetkom?
Rozhodujeme spoločne. Akcie bookujem ja, potom to dám do pléna a dohodneme sa, či môžeme ísť hrať danú akciu alebo aké turné by sme si naplánovali za rok, nech to začnem riešiť v dostatočnom predstihu. Pomaly sa však začínajú ozývať promotéri sami, tak ma to trochu odbremenilo od bookingu, za čo som vďačný.
Kto komponuje skladby – text a hudbu?
Doma si spravím nápad, kostru hudby a text, v skúšobni to rozvinieme spoločne, špekulujeme so skladbou aby vynikla, čo najlepšie.
Sú aj skladby, ktoré ste prevzali alebo hráte výlučne vlastné pesničky?
Hráme len jeden cover na akciách, ostatné je naša tvorba, nechceme skončiť v škatuľke „cover kapela“.
Ktoré sú Vaše najväčšie hity, ktoré si publikum v kluboch pravidelne vyžiada?
Far Hooked & Frowned a Historical, pričom k Far máme klip, tak tomu rozumiem, že ju obecenstvo pozná a žiada si ju, ale k Historical nemáme, ale stáva sa často na akciách, že práve túto skladbu si ľudia spievajú.
Váš klip k piesni Out Comes the Beast vyzerá profesionálne – čo sa týka strihu, kamery, zvuku. Kto vám ho robil? Ako vznikol nápad robiť ho v klube plnom ľudí a prestrihávať so zábermi prázdneho klubu, kde už aj upratovač pomaly odchádza?
Ďakujeme krásne, hlavne by sme sa chceli poďakovať aj Egorovi Indianimi, režisérovi klipu (egorindiani.com). Oslovil som ho úvodom decembra 2018, kedy som videl jeho klip pre kapelku The Wilderness a veľmi ma zaujala atmosféra, ktorú dokázal vytvoriť v danom klipe. Hneď som mu písal, či by aj nám spravil klip, že máme ideu, len potrebujeme niekoho, čo to zachytí veľmi atmosféricky. Povedal som mu, že poznáme super podnik v Brezne – Green Pub, ktorý prevádzkujú naši dobrí kamaráti Peter Koziak a Zuzka Kováčiková. Za pár dní sme sa stretli v Green Pube, Egor si pofotil priestor a začali sme sa baviť o tom, ako si to predstavujeme, že by sme hrali, párty, ľudia, drevený podnik aka „americký look baru v púšti“. Len aby to nebolo ako reportáž z koncertu, ale fakt atmosféra s krásnou kamerou. Egor sa toho chopil ihneď a do pár dní sme mali prvú verziu scenáru v maile. Kde vymyslel ešte upratovača /bodyshoot / portréty v pomalej časti skladby. Prizval si do tímu skvelého kameramana Paliho Wolfa a filmovú dizajnérku Zuzku Hudákovú, ktorá nadekorovala stage a nás. Výsledok môžete vidieť…
Čo sa týka skladby, nahrávali sme v Môľča records v Túrovej u bratov Bošeľovcov, ktorí sú veľmi skúsení s nahrávaním práve aj akustických nástrojov, čo sme presne potrebovali. Spolupráca s nimi v štúdiu išla od ruky, a s výsledkom sme veľmi spokojní.
Máte zaujímavé inštrumentálne obsadenie: okrem štandardných nástrojov sú to napríklad aj husle… Chceli ste zvuk ozvláštniť, alebo ako táto myšlienka vznikla?
S huslistom hráme skoro od počiatku kapely, je to pre nás veľmi dôležité, pretože hlavne tie tvoria ten folkový zvuk kapely. Izák Šoltés je veľmi špecifický huslista, fungoval roky vo folklórnych súboroch, tak to mixuje s takým írskym folkom a ten jeho spôsob hrania nám veľmi lahodí.
Jeho technika je na vysokej profesionálnej úrovni a zároveň je cítiť folklór, a to nielen náš, ale aj írsky. Kde nabral tieto skúsenosti?
Chceli sme ešte ďalší akustický nástroj do zostavy, ktorý by podčiarkol gitary a hlavne ten folkový sound kapely. Huslista predtým hrával vo folklórnych súboroch, ale neskôr sa učil írske folkové stupnice, takže v celkovou sounde je citeľný folk.
Dominantou je spevák, ktorý má mimoriadne špecifický hlas. S tým ste sa „narodili“ alebo výraz hlasu uspôsobujete štýlom piesní?
Vyrastal som na kalifornskom punk rocku, hlavne kapele NoFx, čo ma asi ovplyvnilo najviac, páčil sa mi spevákov „drajv“ v hlase, neskôr som začal počúvať Mumford & Sons a učil som sa odspievať aj pokojné časti. Keď sa to spojilo, tak sme dosiahli tento sound. Napr. ako v najnovšej skladbe Out Comes The Beast, tam kde treba to položím do kľudu, ale stále s jemným drajvom a tam kde je to potrebné, sa zakričí. Veľa ľudí sa pýta po akcii, ako to, že nie som zachrípnutý po odspievaní celého setu, odpoveď je asi len technika, mal som učiteľa spevu, ktorý ma naučil základy a potom som si už sám skúšal nájsť polohy hlasu, v ktorých sa cítim pohode, aby som to neprehnal.
Dá sa na Slovensku z hudby vyžiť alebo hráte ako hobby?
Máme to ako hobby, možno keby sme zakomponovali slovenský rap a blonďavú speváčku do toho, tak by sme aj vyžili z toho (smiech). Ale to nie je naša cesta.
Koncertujete nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Viete porovnať špecifiká slovenského a českého publika?
Myslím, že v tejto punk rockovej/folk punkovej scéne tam nie sú veľké odlišnosti. Ľudia, ktorí robia akcie aj v Česku aj na Slovensku, sú veľmi príjemní, rovnako ľudia, ktorí chodia na tieto akcie. Skôr by som SK/CZ dal do porovnania s Poľskom, tam rozdiel vidím. V Poľsku sú ľudia viac blázniví, občas to je až príliš abstraktné, čo sa tam deje (v dobrom) a viac kupujú merch kapely, napríklad platne, odznaky, nášivky a neskôr to rozšírime o ďalšie reklamné produkty.
Máte už dosť skladieb, aby ste vydali album – je to na Slovensku realita alebo skôr utópia?
Práve počas tohto roka na tom robíme, máme pripravené a nahraté 3 skladby, do konca roka chceme mať pripravených 10 vecí, ktoré už máme dohodnuté na vydanie vo folk punkovom vydavateľstve v San Diegu v Kalifornii s následným turné budúci rok. V Európe by sme to chceli vydať tiež samozrejme, ale obzeráme sa ešte po vydavateľstve, ideálne by bolo mať vydavateľstvo v Nemecku alebo Británii, tak uvidíme ako to vydá. Veľa kapiel vydáva u nás albumy, čiže to nie je utópia, otázka je však, čo s tým ďalej. Podľa nás tam, kde sa to vydá, treba hneď spraviť aj klip, tlačiť to medzi webzajny a hlavne ísť hrať turné (pokiaľ je to zahraničie), nielen pár víkendov v roku, ale pekne v rade si dať akcie, dohodnúť lokálne kapelky a zanechať hlavne dojem po akcii, nech vás zavolajú znova. Potom je veľká šanca, že ľudia si album kúpia a začnú šíriť medzi sebou, proste treba mať aspoň nejakú stratégiu s vydaním albumu a potom to má celé zmysel aj u nás.
Zdroj foto: Jason McKenzie
