Paralelu Dvořákových Biblických piesní so súčasnosťou nachádza aj hudobný skladateľ Marian Kittner, ktorý sa rozhodol vstúpiť do dialógu s Dvořákovým dielom.

Biblické piesne Antonína Dvořáka patria medzi najintímnejšiu tvorbu skladateľa. Komponoval ich pod vplyvom tragických udalostí, ktoré sa ho mimoriadne dotkli, pričom celý cyklus vznikol počas troch týždňov. Je to neobvykle krátka doba, z čoho možno usúdiť, že dielo vzniklo spontánne. Dodnes však dokáže interpretov nielen potrápiť, ale aj inšpirovať. Dvořák, ponorený do svojho vnútra, piesne zložil zdrvený smrťou Čajkovského a Gounoda a ďalších smutných správ. Navyše, bol silne veriaci človek a v jeho diele sa vzťah k Bohu prejavil v nejednej ďalšej kompozícii. Biblické piesne sú však špeciálne nadčasové a v súčasnej, covidovej dobe, akoby ich aktuálnosť ožívala ešte naliehavejšie. Je to nepochybne aj stíšením, ktoré potrebujeme, zamyslením či vnútorným sebaspytovaním sa.

Paralelu Dvořákových Biblických piesní so súčasnosťou nachádza aj hudobný skladateľ Marian Kittner, ktorý sa rozhodol vstúpiť do dialógu s Dvořákovým dielom. Nie je to však „rozhovor“ konfrontačný, naopak. CD, ktoré sa dostane poslucháčovi do rúk (vychádza s podporou FPU a SOZA), prináša síce dva odlišné hudobné svety prostredníctvom rozdielnych hudobných rečí, no nesúcich spoločného menovateľa.


Celý hudobný cyklus – desať piesní Dvořáka znie v interpretácii tak, ako ich pôvodne autor napísal, pre klavír a sólový hlas (bas). Môžeme si teda konečne vychutnať čistotu klavírnej interpretácie v podaní českého dirigenta a klaviristu Zdeňka Klaudu a speváka Tomáša Šelca. Klaudov prednes je bezchybný: rešpektuje dýchanie speváka, v dynamike mu dáva dostatok priestoru, v partoch určených pre klavír dostatočne vynikne, pritom nezabúda na zákonitosti frázovania a agogiku s mierou. Jednotlivým piesňam uspôsobuje výraz podľa toho, či sú durové alebo molové, nezabúdajme, že Dvořák bol romantický skladateľ, preto aj výraz je nevyhnutné v klavírnom parte uspôsobiť. Zdeněk Klauda je prirodzene muzikálny, aj technicky dobre podkutý hudobník, jeho pianissimové party sú nádherne vyvážené, v dramatickejších sa vie o tón dostatočnejšie oprieť bez toho, aby ste mali pocit tvrdosti. Frázy interpretuje v pekných oblúkoch a hudobný nástroj dokáže rozospievať so zrozumiteľnou artikuláciou, pretože v prípade skladateľa nemá len sprievodnú funkciu, ale aj výrazne melodickú, často frázy po spevákovi opakuje – jednoducho, musí znieť. Český klavirista spravil maximum, napriek nie práve najvyhovujúcejším podmienkam nahrávania. Biblické piesne sa nahrávali na pôde Štátneho konzervatória v čase, keď boli veľmi prísne pandemické opatrenia.

Tomáš Šelc je skúsený spevák s peknou, charakteristickou a okamžite zapamätateľnou farbou hlasu, ktorá je pre duchovnú tvorbu ako stvorená. Hoci v našich končinách skôr poznáme tento cyklus interpretovaný v podaní slávneho Petra Mikuláša, Šelc sa tejto úlohy zhostil bravúrne, najmä po výrazovej stránke. Dokázal duchovné diela precítiť, zaspievať ich zrozumiteľne, oprostiť ich od operného nánosu a ponechať ich v polohe piesní. Kým kontemplatívnejšie, molové piesne majú v jeho podaní trúchlivý výraz, tým durovým dokázal dať radosť a energiu.

Druhú polovicu CD tvoria autorské kompozície Mariana Kittnera. Kým český autor zvolil pre piesne český preklad piesní z Biblie kralickej, čím sa síce dostal bližšie k ľuďom, no z hľadiska formy a celkovo, hudobnej reči, predsa len ostáva príliš artificiálny a zložitý na dekódovanie pri prvom posluchu, hudba slovenského skladateľa je otvorenejšia a prístupnejšia ľuďom. Je to spôsobené niekoľkými dôvodmi: dramaturgiou žalmov, prehľadnejšou hudobnou formou, pestrejšou inštrumentáciou, ktorá často ilustruje náladu jednotlivých piesní, dobre riešenou deklamáciou textov, spevnejšími, melodickejšími partmi a nepochybne, okrem mužského hlasu obsadzuje skladateľ aj vysoký ženský hlas, soprán.

Marian Kittner používa na rozdiel od Dvořákových piesní texty, žalmy zo Starého zákona a ako skladateľ pozná nielen rozsah jednotlivých hlasov, teda vie, čo si môže pre tie ktoré hlasy dovoliť, v akých intervalových intenciách sa hýbať, prečo nerobiť zbytočné skoky, ako viesť melodickú líniu, čomu sa vyhýbať, ale najmä – ako pracovať s deklamáciou textu. Slovenčina je v tomto mimoriadne zradná. Toto úskalie je však prekonané. Všetky piesne sú zrozumiteľné, spevné, melodická linka je vedená v duchu nálady jednotlivých žalmov.

Autor dodržiava princíp striedania durovej a molovej tóniny, už v tretej piesni (Chváľte meno Pánovo) poslucháča príjemne prekvapí po basbarytonistovi Tomášovi Šelcovi soprán v podaní Hildy Gulyás. Táto interpretka, ktorú poznáme najmä ako speváčku špecializujúcu sa na starú hudbu, ktorá dokáže štýlovo čisto, rovným, bezvibrátovým tónom, odspievať najmä barokový repertoár, má aj k týmto piesňam štýlovo blízko. Sú totiž nielen melodicky, ale aj z pohľadu hudobnej formy postavené jednoducho – a tá prostá a čistá krása k jej hlasu esteticky aj farebne konvenuje. Napríklad keď interpretuje žalm Pán je môj pastier – v pomalom tempe, s jednoduchým sprievodom, vo výškach, ktoré sú síce už na hrane, vždy je to s čistotou, v ktorej cítiť silný duchovný odkaz. Následne sa ozve s témou Tomáš Šelc, pričom po sólo výkonoch počujeme polyfonickú pasáž. Nie však ten typicky ťažký kánon, v ktorom by sme sa ako poslucháči stratili. Na to je Kittner až pridobrý a empatický skladateľ – prvoradé je preňho, aby odkaz pre poslucháča ostal zrozumiteľný. Aj to interpreti pochopili a jeho zámer interpretovali zreteľne. Okrem toho, nespornou výhodou bolo, že Kittnerove piesne sa nahrávali v priestoroch chrámu a akustika na CD je podstatne krajšia, výraznejšia, zvukovo zaujímavejšia – ten predel počuje poslucháč okamžite, je doslova markantný.

Za zdanlivou jednoduchosťou je dômyselná prepracovanosť: Kittner žalmy vyberal podľa dômyselného, prepracovaného kľúča. Okrem toho, že tóniny strieda, ani jednu skladbu nekomponuje v rovnakej tónine, čím dosahuje pestré tonálne spektrum. Čo sa týka hudobného sprievodu, na rozdiel od Dvořákovho klavírneho, volí sláčikové kvarteto. S Mucha Quartet už spolupracoval aj na CD Slovenská omša Vianočná, aj v tomto prípade dosahuje bohatší zvuk, no nikdy nie na úkor spevákov. Napriek tomu, nemožno povedať, že inštrumentalisti majú len sprievodnú funkciu. Počuť ich aj ako nositeľov melodickej línie, v harmonickom sprievode tvoria voči spevákom rovnocenného partnera, v intímnych miestach však nikdy dynamikou ani hustotou faktúry netvoria tak výrazné party, aby dominovali. V energickejších, živších piesňach je ich pozícia rytmickej podpory, no nielen tá – v medzihrách majú zaujímavé vsuvky, ktoré kompozície obohacujú. Piesne sú tak kompaktné, pričom nestráca sa ich duchovná hodnota, naopak.


Nevšedným prvkom je aj striedanie sól s duetami, čím sa vyhýba jednotvárnosti a kompozície tak získavajú na novej farebnosti. Osobitnou kapitolou sú tempá. Každý jeden žalm má, okrem dur či molovej tóniny aj odlišné tempo – aj to podporuje jeho výrazovosť a ihneď vypovedá o ich obsahu.

Marian Kittner nie je typ avantgardného skladateľa, ani modernistu, ktorý by preferoval súčasné trendy. No úprimne, je potrebné zamyslieť sa, či by sa k zhudobneniu žalmov z Nového zákona hodili experimenty a skôr by obecenstvo neodradili od počúvania ako k nemu dostali… Pretože nájsť dnes krásno v melodike, zaujímavý typ inštrumentácie, vyjadriť atmosféru duchovnej hudby, ponechať žalmy v nedotknutej podobe a zároveň sa dostať blízko k človeku, dokáže len máloktorý tvorca. Súdime však, že práve vďaka tomuto projektu sa to podarilo. A navyše, prepojením s výtvarným umením – maľbami Rastislava Andrisa, ktoré sú súčasťou bukletu a boli uvedené aj na koncerte, získali Kittnerove Biblické piesne ešte mocnejší rozmer.

 

Zuzana Vachová

Zdroj foto: reprofoto CD, ART music Tomáš Šelc, s. r. o., archív Mariana Kittnera


 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno