Ďalšou snímkou, ktorú spoločnosť Filmtopia ponúka divákom online, je rozprávanie o Baťovom impériu, jeho filozofii, cestovaním po štyroch kontinentoch a predstavenie podnikateľa ako prvého globalistu. Vďaka spolupráci tvorivého filmára Petra Kerekesa a scenáristu Pavla Hajného vznikol dokument, ktorý pôsobivo kombinuje niekoľko dejových línií a zároveň odhaľuje to, čo sme o Baťovi nikdy nevedeli.
Dokumentárny film BATAstories, ktorí diváci môžu registrovať aj pod názvom Baťa, prvý globalista, je koprodukciou Českej televízie a francúzsko-nemeckej TV stanice ARTE, čo je zo snímky citeľné. Tvorcovia dokumentu si totiž vďaka tejto koprodukcii mohli dovoliť nakrúcať na štyroch svetových kontinentoch, čo snímke nedáva len exotický charakter, ale rozširuje obzor faktografický: všetci sme tušili, aké významné medzinárodné podnikateľské aktivity Baťa a jeho potomkovia dosiahli, ale to, ako realisticky nám to ukazuje film, mu dáva tú hlavnú emočnú silu, rovnako aj pútavú, pravú, nefalšovanú, dokumentárnu. Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohí tvorcovia sa od tohto žánru často vzďaľujú a dokument už vlastne prestáva byť dokumentom, manipulujú s divákom, no Kerekesovi a jeho tímu sa práve vďaka tomu, že pracoval s faktami, vydal sa po stopách histórie a držal sa faktov (navyše príbeh okorenil aj humornými scénami), podarilo dodržať čistotu dokumentárneho filmu aj s pridanou hodnotou. Tým, že ruku k dielu priložil spomínaný spisovateľ, scenárista a dramaturg Hajný, ktorý sa vyše pätnásť rokov venuje histórii Baťovho impéria, snímka čerpá z množstva spomienok pamätníkov a žijúcich zakladateľov pobočiek fabrík a mestečiek vo svete.
Na predstavenie československého podnikateľa Tomáša Baťu si Peter Kerekes a spoluscenárista Pavel Hajný zvolili nevšednú naráciu. Divák už od prvých minút sledovania snímky vie, že tento film nie je štandardným dokumentom, ale dômyselne zostrihaným, veľkým dielom popretkávaným mnohými dejovými líniami. Filmári ukazujú podnikateľa ako dieťa, ktoré si už v tom čase uvedomuje, že svet sa delí na bohatých a chudobných. Už vtedy si malý Tomáš predsavzal, že raz sa dostane medzi tých, ktorí budú mať pekné domy, budú sa pekne obliekať, bude vzdelaný, skrátka, že medzi chudobu patriť určite nebude.
V snímke BATAstories sa dozvedáme, to, čo sme o Baťovi vedeli (autenticitu podčiarkuje, že tvorcovia čerpali z autobiografie samotného Baťu – komentár načítal Bolek Polívka): nielen skutočnosť, že sa mu podarilo ako podnikateľovi uspieť, ale pre diváka je atraktívny najmä preto, akým progresívnym a inovatívnym spôsobom to robil. Budoval fabriky, ale aj celé mestá pre svojich zamestnancov, pričom veľmi skoro prišiel na to, že mu „nechutí“ život smotánky, respektíve, že patrí do továrne a nie medzi snobov, ktorí hrajú biliard a fajčia drahé cigary. Tomáš Baťa mal obuvnícke remeslo doslova v krvi, lebo v jeho rodine sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Jeho sen vyrábať kvalitné a lacné topánky sa stal realitou, zároveň bol však neuveriteľne pracovitý, húževnatý a ako podnikateľ dokázal to, čo sa iným nepodarilo, najmä v období hospodárskej krízy. Aj v oblasti propagácie bol inovátorom – značka Baťa bola doslova symbolom doby. Ľudí nielen obúval, ale dával im prácu, podnikateľ budoval nielen fabriky, ale celé mestá. Hoci predčasne zahynul tragicky pri leteckej havárii v roku 1932, umne vo svojej poslednej vôli predal svoje impérium nevlastnému bratovi Janovi Antonínovi, keďže jeho syn ešte nemal osemnásť rokov. Dedenie jeho majetku by bolo likvidačné, takto mohol prevziať žezlo jeho nevlastný brat, ktorý pokračoval v budovaní impéria na ďalších kontinentoch.
Publikum cestuje spolu s dokumentárnou kamerou z rodného Zlína, kde Baťa začínal (neskôr premenovaný na Gottwaldov, fabrika bola znárodnená a Jan Antonín Baťa v nespravodlivom súdnom procese odsúdený, takže sa do rodného Československa vrátiť nemohol) napríklad do Indie či Afriky. Je až fascinujúce sledovať ľudí ručne vyrábajúcich sandále či kupovať ich gumu z ojazdených pneumatík. Kerekes skladá film aj z takýchto čriepkov: predstavuje nám „malých Baťov“ z iných kontinentov. Filmu nechýba ani kus poriadnej nostalgie: keď vidíte po desiatkach rokoch staršiu pani, ktorá vo fabrike kedysi skúšala nové modely topánok a režisér do tejto spomienky strihne čiernobiele zábery z minulosti, darmo sa bránite, je to dojemné a milo úsmevné zároveň.
Tvorcovia, vydávajúc sa po stopách budovania jednotlivých Baťovských mestečiek, najmä v Južnej Amerike, kde sa usídlil Baťov nevlastný brat, ukazujú ako dokázal z nuly vybudovať úspešne fungujúcu fabriku, dať ľuďom prácu a pokračovať v tom, čo zaviedol zakladateľ Baťa – „myslenie pre človeka, drina pre stroje“. Pred kameru stavia reálnych respondentov, ktorí vo fabrike pracovali, aj preto je snímka taká uveriteľná, pravdivá.
Tým, že Kerekes rozpracováva vo filme viac línií a predstavuje divákom moderne spracovaný dokument (ozvláštnený progresívnou hudbou, nielen nudnými sľučkami, ako to spravidla dokumentaristi robia v snahe nezasiahnuť do obrazu alebo aby nemali náhodou práce naviac, veď napokon, hudba je len „doplnok, ktorý zbytočne zavadzia), BATAstories je komplexný film. Nie je to len portrét o Baťovi – jeho prostý životopis. Ukazuje aj fungovanie celej spoločnosti a jeho vplyv – typ chytrého kapitalistu (ktorý dokáže priznať aj svoje chyby), ktorý vyžadoval pracovnú morálku a mal povesť prísneho človeka, no dokázal aj spravodlivo odmeniť. Ak aj niektorí možno očakávali kritický pohľad na Baťu v tomto dokumente, lebo z ústnych tradícií a vplyvom socialistickej éry sme mohli žiť v akejsi čudnej bubline, našťastie, v BATAStories ho nenájdeme. V skutočnosti, našli by sa aj dôvody na kritiku, napríklad, najmä v súvislosti s podmienkami v továrňach, no režisér nebúra koncepciu filmu. Respektíve, ak aj kritizuje, nepodáva to moralizujúcim, výkričníkovým charakterom, len občas kritiku podpravoho cítiť. Mimochodom, aj dnes môžete najmä medzi staršou generáciou stretnúť ľudí, ktorí pracovali v niektorej továrni založenej v minulosti Baťom. Ten princíp platí dodnes: nikoho nezaujíma diplom či skúsenosti, začnete pekne krásne „za pásom“ od tej práce, ktorá možno nebude každému po vôli, ale princíp postupnosti musí byť zachovaný. Ale keď ste raz mali v ruke papier, že ste od Baťu, mali ste všade dvere otvorené.
Čo ešte je mimoriadne na tejto snímke, je dynamika. Stopážou rovnajúca sa celovečernému filmu, je umne postrihaná, predstavuje nám všetky generácie Baťovcov – až po jeho pravnuka, ktorý si obuvnícke remeslo vyskúšal v praxi a jeho výsledok bol vcelku komický, no nielen to. Filozofiu podnikania, aká sa v dnešnej dobe vytratila. Baťa veril, že kvalitné topánky môže ušiť len spokojný človek, ktorý sa cíti dobre. Kto vie, keby dnes žil, či by poriadne neprefackal mnohých majiteľov dnešných korporácií…
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Filmtopia
