Legendárny tanečník, herec, choreograf, režisér, pedagóg Vlastimil Harapes zomrel vo veku 77 rokov dnes 15. mája 2024 napoludnie po intenzívnej chorobe v jednej z pražských nemocníc.
Baletnú inscenáciu Rodná Zem Vlastimil Harapes miloval: „Počas premiéry tlieskal kráse slovenského folklóru v hľadisku historickej budovy osobne. Dnes vypredané hľadisko posiela Vlastimilovi posledný potlesk do neba,“ informovalo na sociálnych sieťach košické divadlo.
Správa o úmrtí legendárneho českého tanečníka zarmútila baletný svet. Aj v Národnom divadle Košice s hlbokým zármutkom prijali túto smutnú správu z Prahy. Harapes bol svetoznámy český tanečník, herec, režisér, choreograf a baletný majster. V balete prvej českej divadelnej scény pôsobil od roku 1965 hneď po absolvovaní Pražského konzervatória, od roku 1971 bol sólistom, od roku 1990 až do roku 2003 aj jeho riaditeľom a stvárnil päť desiatok postáv v najznámejších baletných produkciách.
Milovníci baletného umenia si Vlastimila Harapesa pamätajú najmä ako predstaviteľa Romea, ktorého tancoval celé dve desaťročia. Bol dlhé roky jedným z najobsadzovanejších a najžiadanejších tanečníkov. V rokoch 1977 až 1983 bol stálym hosťom západonemeckej Deutsche Oper am Rhein, hosťoval v Škótsku, Taliansku, tlieskali mu v desiatkach krajín Európy a tiež v Japonsku, v Austrálii, na Kube a v ďalších krajinách. Od roku 1990 do roku 2003 bol riaditeľom baletu pražského Národného divadla.
Často a rád chodieval na Slovensko. S baletným súborom SND sa v rokoch 1973 – 1976 predstavil v Labuťom jazere, balete Giselle i v Romeovi a Júlii. Neskôr spolupracoval predovšetkým s choreografom Ondrejom Šothom. Od mája roku 2010 do mája 2011 bol aj riaditeľom Baletu SND.
Jeho umelecký život bol silne spätý aj s Košicami, zároveň ho k východnému Slovensku viazalo aj rodinné puto. Jeho mama v tomto meste istý čas vyrastala v detskom veku. S Národným divadlom Košice ho spájalo úprimné priateľstvo a dlhoročná spolupráca, prvýkrát v košickom divadle hosťoval ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď ho do Labutieho jazera pozvala Marilena Halászová. V roku 2005 pôsobil v Košiciach niekoľko mesiacov ako baletný majster, v roku 2009 účinkoval v prvej inscenácii M. R. Štefánik a bol častým hosťom premiérových, ale aj iných predstavení nielen baletu.
Vlastimila Harapesa si pamätáme aj z filmového plátna, účinkoval v niekoľkých filmoch, z ktorých napríklad Markéta Lazarová režiséra Františka Vláčila či Ako vytrhnúť veľrybe stoličku režisérky Marie Poledňákovej patria k najúspešnejším z česko-slovenskej produkcie.
Na Vlastimila Harapesa, charizmatického umelca, rozvážneho, nesmierne milého človeka s príťažlivým šibalským úsmevom bude umelecký svet spomínať s úctou.
Zdroj: ND KE, SND, upravila redakcia mojakultura.sk
