Valgeir Sigurðsson je renomovaný islandský hudobný skladateľ, ktorý sa podpísal pod podmanivú hudbu k filmu Malá ríša. Počas slávnostnej premiéry filmu poskytol nášmu portálu rozhovor.
V súčasnosti mnoho filmárov odmieta hudbu vo filme, aby čo najviac zdôraznilo emócie vo filme. Tvrdia, že film je potom podstatne realistickejší a v niektorých prípadoch, napríklad vo filmoch bratoch Dardennových v tom vidím význam, ale v mnohých je to len póza. Film bez hudby je podľa mňa nervný pre diváka, našťastie, v tomto prípade tak režisér neuvažoval a máme tu Vás, skvelého skladateľa, ktorému sa podarilo hudbou dostať do filmu krásny výrazový prvok…
Myslím si, že hudba vo filme musí byť použitá osobitným prístupom. Tak, ako filmár má svoj spôsob vyrozprávania príbehu, hudba nemusí byť vždy ten šťastný a správny výrazový prostriedok, ktorý niečo povie. Niekedy sú na to iné prostriedky, ktoré dokážu hudbu suplovať. Úlohou hudby vo filme je dostať doň ďalšiu emóciu. Mám pre to pochopenie, ak niektorí filmári hudbu vynechajú, aby oprostili filmové dielo a nechali ho bez hudby, aby príbeh vypovedali inými prostriedkami. Napríklad filmy hnutia DOGMA. V týchto dielach to malo svoj význam.
Ale v prípade filmárskeho hnutia DOGMA 95 to malo opodstatnenie v celku filmového diela, ktoré bolo oprostené od akýchkoľvek efektov. Myslela som skôr súčasné filmy, v ktorých to tvorcovia robia demonštratívne a ako celok to nefunguje, naopak. Bez hudby je film ochudobnený…
Áno, ale nemožno celkovo paušalizovať, že jedna cesta je správna a druhá nie.
Vo filme Malá ríša, ktorý sme dnes videli na slávnostnej premiére, sme od Vás počuli nádhernú hudbu, ktorá bola čiastočne aj experimentálna a v mnohom používala súčasný kompozičný jazyk. Úvodnú tému ste použili vo filme celkovo trikrát – počas filmu ste sa k nemu vrátili. Má veľmi silný, dobre stavaný melodický motív, ktoré v sebe má aj repetitívne prvky. Ako vznikol? Poznali ste príbeh pre skomponovaním hudby?
Túto tému som skomponoval ako prvú ešte predtým ako som videl film. Samozrejme, bol som oboznámený s tým, aký to bude film, poznal som jeho príbeh. Stretol som sa s režisérom Petrom Magátom a keď som mu tú tému predstavil, okamžite reagoval, že sa s tou témou stotožňuje a doslova mi povedal: „toto je presne hudba Malej ríše.“ Takže ma povzbudil, aby som komponoval, aby som s tou témou pracoval ďalej. A to boli len začiatky komponovania, takže som vedel, že keď je táto cesta tá správna, môže z toho vniknúť dobré dielo. A tá téma sa dobre uchytila v rôznych aranžmánoch: nielen vo veľkom orchestri, ale aj v menšom, komornom obsadení, takže je použitá v rozličných scénach a rôznej inštrumentácii a funguje veľmi dobre.
Takže zvuk a jeho mohutnosť, respektíve úprava tej témy pre rôzne obsadenia, vplývala už z konkrétnych záberov. Ak je na plátne veľký celok, napríklad scéna s vojakmi v lese, počujeme veľký orchester, ak je to intímnejšia scéna v interiéri, upravili ste tému pre menšie obsadenie…
Presne tak. Tento proces už vznikal na jednotlivé scény. Vrstvili sme zvuk na jednotlivé obrazy, mixoval som zvuk v závislosti od jednotlivých scén a uspôsoboval dynamiku orchestra, aby sedela k tomu, čo je vo filme. Samozrejme, práca s orchestrom, bola zložitejšia, ako to, čo bolo nahraté v obsadení pre trio. Samozrejme, tá téma sa nemôže vo filme začať náhle, veľkým zvukom. Predchádza jej akási introdukcia, ktorú divák ani nemusí vnímať. Ten zvuk graduje až postupne.
Nie ste skladateľom filmovej hudby, ktorý komponuje prvýkrát, naopak, máte bohaté skúsenosti. Ako ste postupovali v prípade skladania hudby k filmu Malá ríša? Už ste naznačili, že hlavná hudobná téma filmu vznikla ešte pred tým, ako ste mali vôbec možnosť vidieť prvé zábery… Je vôbec možný takýto proces? Zjavne áno, keďže Vám sa to podarilo…
V tomto prípade to bolo naozaj veľmi skoro, ale výhodou bolo, že film vychádza z predlohy, s ktorou som sa mohol oboznámiť. Povedal som si, že je to veľmi zaujímavá a silná dráma a potom sa mohol začať ten komplikovaný proces v hudbe. Pre mňa ako skladateľa bolo podstatné, že každá z tých postáv je odlišná, každá skrýva tajomstvá a zároveň to prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. Začal som rozmýšľať nad motívmi pre jednotlivé postavy. Rovnako som premýšľal nad vhodnou atmosférou hudby pre prostredie továrne, v ktorej sa väčšina príbehu odohráva. Musím sa však priznať, že nie som typ skladateľa, ktorý pre jednotlivé postavy skomponuje charakteristický motív, Toto nie je moja cesta prístupu k hudbe. Pretože si myslím, že pre diváka sa to stane predvídateľné – keď vidí na plátne postavu a stále k nej počuje ten istý hudobný motív, to jednoducho nie je dobré. A navyše, hudbu som komponoval ešte pred nakrúcaním filmu, takže som tú možnosť ani nemal, ani som tak pracovať nechcel. Takže som v podstate pracoval len s tou základnou témou, ktorú som mal a tú som rozvíjal.
Takže ako prišlo k tomu, že sa následne, keď sa film nakrútil, ste jednotlivé témy, spracované do rôznych inštrumentácií, uspôsobili pre konkrétne scény vo filme?
Potom sa začala práca a diskusie s režisérom Petrom Magátom, aby sme upravili hudbu aj podľa jeho predstáv, kde si predstavoval, aby vo filme hudba znela. A začala sa tá skutočná, náročná práca. Neustále komponovanie, prepisovanie, nahrávanie, aby hudba sedela presne s tými zábermi, ktoré už boli nakrútené a zostrihané. Celkovo je v tomto filme veľa hudby.
V tomto filme počujeme pomerne mnoho sláčikového orchestra a tiež elektroniku, s ktorou pracujete úspornejšie – je ju počuť, ale je tak trošku v úzadí. Prečo ste zvolili práve sláčiky?
Keď som ten film videl, respektíve už vopred som vedel, do akého historického obdobia bude zasadený, vedel som, že musím aj toto zohľadniť v hudbe. A sláčiky a zvuk orchestra je v tomto univerzálny a v postate nemá nejaké časové limity, dobre korešponduje s tou dobou, v ktorej sa film Malá ríša odohráva. Takže jediná cesta, ktorá bola vhodná a korešpondujúca s tou dobou, bola voľba práve sláčikov. Samozrejme, chcel som tam použiť aj niektoré elektronické efekty, ale určite nie spôsobom, aby prevýšili celú kompozíciu, potom by ten zvuk bol už príliš moderný. Takže musel som nájsť tú správnu rovnováhu medzi orchestrálnym zvukom a elektronikou, aby sa konverzácia medzi hudbou a obrazom stala takpovediac „neviditeľná“ a hlavne, nenarúšala celý príbeh a film.
Určite ste zaregistrovali aj kapely vo filme, ktoré hrali typickú slovenskú ľudovú hudbu…
Áno, bolo to zaujímavé. Poznal som to dôverne, pretože film som pred dnešnou premiérou videl asi stokrát (smiech).
Stokrát je skutočne dosť. A to ste ešte dobrovoľne prišli z Islandu na slávnostnú premiéru na Slovensko?
Určite! Pretože je vždy iné, keď pozeráte film v kinosále medzi ľuďmi a sledujete ich reakcie. Bol som veľmi zvedavý, ako budú reagovať. A opäť sa mi to potvrdilo. Najmä momenty, keď sa smiali na scénach, o ktorých by som nikdy nepredpokladal, že by sa mohli smiať. Je to milé. Mal som pocit, že sa ľuďom film páčil. A ja som si túto premiéru užil. Konečne som si film pozrel s ľuďmi. Lebo doteraz som ho videl nespočetne krát len v štúdiu a pracovne, a tentoraz konečne ako divák. A veľmi sa mi to páčilo. Rovnako aj emócie, ktoré ľudia prejavovali po tom, ako sa film skončil, dokonca som videl dojatých divákov.
Vráťme sa však k hudbe. Okrem filmovej hudby ste aj renomovaný skladateľ súčasnej hudby. Akú hudbu ľudia dnes preferujú? Máme mnoho žánrov, veľa kompozičných techník, aj experimentálnych, mnohým skladbám bežní poslucháči možno ani nerozumejú. Čo dnes poslucháčom súčasnej klasickej hudby konvenuje?
Všetko, keď je to dobrá hudba.
No ale čo je tá dobrá hudba? Je tu dnes záplava rôznej hudby. Ako sa má v nej poslucháč orientovať?
To Vám neviem presne povedať, viem Vám povedať len subjektívny názor, čo si ja myslím, že môže byť dobrá hudba.
Len smelo. Som zvedavá…
Dnes máme množstvo skvelých skladateľov, ktorí komponujú skvelú hudbu. A tá hudba si dokáže nájsť svoje obecenstvo. Samozrejme, je to rozmanitá hudba, nedá sa povedať, že by mala svoj jednotný štýl.
Patrí do nej napríklad aj experimentálna tvorba alebo atonálna hudba? Je takáto hudba pre ľudí príjemná?
V prípade filmovej hudby to môže dobre fungovať. Pretože človek to v spojitosti s obrazom vníma úplne inak. Vo filme má totiž hudba dve funkcie: buď podporuje tie emócie alebo je s nimi v protiklade, tvorí k nim kontrast. Napríklad najväčším majstrom je v tomto Kubrick. Predstavil ľuďom takého majstra skladateľa ako napríklad Ligetiho. A zrazu, keď si ľudia pozreli tento film, si tú hudbu všimli a milióny ľudí začali Ligetiho počúvať, aj keď by si ho predtým možno nikdy nepustili. Našli v ňom emócie a začali tej hudbe rozumieť. A tak, ako sme sa rozprávali na začiatku, to len potvrdzuje, že film potrebuje hudbu a nemusí byť len jednoduchá a prvoplánová. Nemusí divákovi presne povedať, čo má cítiť, naopak, môže ho aj zmiasť alebo tvoriť kontrastnú emóciu. Takže súčasná hudba môže veľmi dobre fungovať práve vo filme. A ako skladatelia toho máme stále toho čo objavovať – hudba poskytuje obrovské možnosti. V súčasnosti je mnoho smerov a mnoho škôl, ktoré striktne určujú, čo a ako máte komponovať, ale ja to považujem za príliš akademické. Nemyslím si, že musíme žiť minulosťou. Môžeme ju využiť, ale tvoriť slobodnejšie a posúvať jej hranice ďalej.
Myslíte si, že tá akademickosť v súčasnej hudbe ešte stále pretrváva alebo už ju skladatelia ignorujú?
Nie, ona ešte stále existuje.
Tak to mi je ľúto. Ale Vy vyzeráte, že komponujete slobodne a progresívne…
Určite, pretože zároveň máte cestu, že môžete voľne tvoriť čokoľvek, čo len chcete. Hlavne, nech je to dobrá hudba. Jediný problém vidím v tom, že asi 90 percent súčasnej hudby, ktorá vzniká, je zlá (smiech). A to je skutočný problém (smiech).
Ale treba povedať, že z Islandu prichádza mnoho kvalitnej hudby, a to nielen súčasnej klasickej, filmovej, ale aj alternatívneho popu…
Áno, máme v tomto šťastie…
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Titulná foto: Magnus Andersen, foto z premiéry: Peter Frolo
