„Eva ako postava má v sebe ten kúsok vnútornej krásy a nevzdáva sa,“ hovorí o stvárnení hlavnej úlohy vo filme Malá ríša švédska herečka Alicia Agneson v rozhovore pre náš portál.
Romantická dobová dráma Malá ríša s medzinárodným hereckým obsadením rozpráva nadčasový príbeh z obdobia vojny, v ktorom sa jeho postavy dostanú do hraničných životných situácií. Hlavná dejová línia sleduje dva „protikladné“ páry – Evu s Jackom a Bara s Cat, ktorí hľadajú šťastie – každý po svojom. Nový slovenský film bol nakrútený v podobných lokáciách, akým sa venuje združenie Čierne diery.
Mladá Eva pracuje v továrni arogantného zbohatlíka Bara, aby sa uživila, kým sa jej manžel vráti z vojny. Ten jedného dňa dezertuje a vracia sa domov s nádejou, že všetko bude tak, ako predtým. Do dediny však nečakane prichádza aj záhadná Cat, ktorá pozná jeho minulosť a pre vlastné prežitie je schopná urobiť skutočne všetko. Do osudov štvorice protagonistov zasahuje štát prostredníctvom manipulatívneho politika Hanáčka a tajného policajta Németha.
Producenti filmu Zuzana Chadimová a Branislav Chlpík zo spoločnosti FilmFrame zrealizovali náročný projekt, ktorého univerzálny príbeh a medzinárodné herecké obsadenie chce osloviť nielen slovenského diváka, ale zaujať aj v zahraničí. Príbeh bol pôvodne inšpirovaný slovenským divadelným predstavením z tvorivej dielne Debris Company – Epic. Na filme spolupracovali filmoví tvorcovia z 9 krajín a osobnosti, akými sú napr. scenárista Ewen Glass (Veľká Británia), Valgeir Sigurdsson (Island), ktorý zložil hudbu pre filmy ako V koži Johna Malkovicha, Tanečnica v tme s Bjork v hlavnej úlohe, Kroniky Narnie alebo herci Alicia Agnesson (Švédsko), ktorá je milovníkom televíznych seriálov známa z Vikingov a v jednom z jej posledných filmov (The Courier) si zahrala po boku Garyho Oldmana. Úlohu arogantného zbohatlíka Bara stvárnil Američan žijúci v Prahe Brian Caspe, ktorý má vo svojom portfóliu také filmy ako napr. Hellboy, Iluzionista, Hanibal: Zrodenie, Mission Impossible 4, Sklenená izba a Kto je ďalší? a taktiež hral v televíznych seriáloch Vypravěj, Bez strachu/Fearless alebo Súmrak templárov/Knightfall. Jednu z kľúčových postáv príbehu – politika Hanáčka – stvárnil Ján Jackuliak. Kuriozitou je, že vo filme si zahral aj svetový šampión v MMA zápasoch a nedávny víťaz zápasu storočia československého MMA Attila Végh.
Nakrúcanie nového slovenského filmu odhaľuje zabudnuté architektonické klenoty na Slovensku – napríklad továreň v Nižnej Slanej, ktorá je dnes už mimo prevádzky, či zrekonštruovaný františkánsky kláštor v Rožňave, v ktorom vznikli kontroverzné filmové scény z nevestinca. V továrni v Štóse sa štábu podarilo nájsť dobové autentické stroje, na ktorých sa ešte počas 2. svetovej vojny vyrábala munícia. Príbeh dotvorila aj scenéria malebnej dedinky Špania dolina s bohatou banskou históriou či kaštieľ v Tomášikove ako sídla majiteľa továrne, ktorý bolo vo filme symbolom bohatstva. Výber unikátnych lokácií inšpirovalo aj občianske združenie Čierne diery, ktoré dokumentuje osudy zabudnutých architektonických pamiatok na Slovensku. Vďaka výberu týchto lokácií nebolo potrebné scény pre film budovať umelo.
Réžie sa ujal Peter Magát, ktorý doteraz nakrútil niekoľko krátkometrážnych filmov One Man Show, In the Dark, (film získal Čestné ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale Indie Gathering,) Kabát a Wee King of Nowhere. Film MALÁ RÍŠA je jeho prvý celovečerným hraným filmom.
Na slávnostnej premiére 16. novembra sme sa v bratislavskom Cinemax Bory Mall zhovárali s hlavnou protagonistkou filmu Malá ríša, švédskou herečkou Aliciou Agneson.
S hudbou a tancom ste začali veľmi skoro, keď ste boli ešte dieťa. Určite si ešte pamätáte na tie časy…
Boli to nádherné a veľmi milé časy a veľmi rada si na ne spomínam. Moje detstvo bolo doslova spojené s hudbou a tancom, umením. Už v útlom veku ma sprevádzalo herectvo, tanečné umenie, spievanie a stalo sa mojou prirodzenou súčasťou života. A keď to je to pri vás každý deň od detstva, v podstate to nezmizne nikdy, ostane to s vami celý život. Tak ako pri mne. Umenie je súčasťou môjho života, bez ktorého si neviem život predstaviť.
Keď ste mali 15 rokov, presťahovali ste sa do Londýna za kariérou, čo bolo v podstate veľmi skoro. Dnes, keď sa na tento odvážny krok dívate s odstupom času, hodnotíte to ako dobré rozhodnutie? Lebo vtedy ste boli v podstate ešte dieťa…
Myslím si, že to bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som mohla vôbec spraviť. Myslím si, že je to všetko o odvahe a o obrovskom riskovaní. Ja som sa rozhodla zariskovať a zdá sa, že to vyšlo a bolo to dobré rozhodnutie. A to, že som začínala také mladá, vlastne malo za následok aj skutočnosť, že sa moja kariéra rozbehla tak skoro.
Musím sa priznať, že film Malá ríša som už videla a Váš herecký výkon je tam naozaj pôsobivý, ale diváci, najmä mladá generácia Vás skôr poznajú zo seriálu Vikingovia – a ten už sa mňa až tak nedotkol, lebo je určený skôr pre mladých ľudí. Každopádne, hráte tam po boku jedného z piatich synov slávneho a skvelého švédskeho herca, Stellana Skarsgårda. Zdedil Gustaf svoj talent po otcovi? Ako sa Vám s ním hralo?
Bola s ním úžasná spolupráca, ale celkovo so všetkými hercami aj tvorcami. Bolo to na vysokej, profesionálnej úrovni. Pre mňa to bola inšpirujúca práca, ale zároveň aj veľmi namáhavá po fyzickej stránke.
A treba povedať, že je to celkom brutálny televízny seriál… Plný krvi, akčný a bojových scén…
Áno, je brutálny. Všetci moji kolegovia museli siahnuť doslova na dno svojich síl. Je to extrémne fyzicky namáhavé. Nie je to len herectvo, ale veľa práce navyše.
Ale Malá ríša je niečo úplne iné. Musíte ako herečka ukázať svoje emócie, nie však navonok, ale preciťovať ich vnútorne. Ste skôr introvertný typ postavy, ktorá vnútorne prežíva svoje emócie. Bolo to náročné stvárniť túto úlohu?
Možno je to v niečom trošku porovnateľné so seriálom Vikingovia. Postava Evy, ktorú hrám vo filme Malá ríša, je veľmi náročná, presne ako ste povedali, najmä emocionálne. Tá žena príde o svoje dieťa a toto bolo pre mňa veľmi ťažké, aby som to hodnoverne zahrala a najmä pochopila, čo taká žena prežíva. V podstate som si niečím podobným prešla aj vo Vikingoch, keďže tá postava tiež príde o dieťa. Takže tú emóciu na plátne som si už prežila. Je to strata matky, veľmi bolestivá. Strata niekoho, koho neskonale miluje. A tie isté pocity prežíva aj Eva.
Malá ríša je vojnovou drámou, ale nie typickou, na aké sme zvyknutí. V tomto prípade režisér ukazuje osudy žien, ktoré ostanú opustené a musia samé bojovať a prežívať bez svojich partnerov a mužov. Ako ste sa na túto úlohu pripravovali?
Pripravovala som sa veľmi poctivo a nebola to len jedna rovina, ktorú som musela naštudovať. Jedna z úloh, ktorú Eva ako postava stvárňuje, je jej úloha v rodine. Chcela som to pochopiť aj v historickom kontexte – teda zistiť, aké bolo postavenie rodiny v období vojny kľúčové. Eva zápasila so základnými existenčnými problémami: keď prišla o dieťa, nebola to len emocionálna rovina. Musíme si uvedomiť, že v tom období nemali základnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je pre nás dnes už samozrejmosťou. A napriek tomu, že prišla o dieťa, doslova zúfalo túži stať sa matkou. Takže moja príprava spočívala v tom, že som si prečítala mnoho kníh o tejto problematike.
Skutočne? A o čom boli tie príbehy?
Boli to niekedy veľmi kruté príbehy matiek, ktoré prišli o svoje deti. Ale ja som chcela pochopiť ich pocity, čo prežívajú, ako sa cítia, aby som vedela presne, čo prežíva Eva. A samozrejme, druhý moment je, keď sa mladým ženám mení telo, s čím sa musia vysporiadať. A zhovárala som sa s mnohými staršími ľuďmi, aby som pochopila tú dobu. Najviac informácií som získala od mojej starej mamy. Je presne tou správnou osobou, ktorá si pamätá všetky detaily z čias vojny a vie ich popísať tak realisticky, že človek si vytvorí skutočný obraz.
Prepáčte za osobnú otázku, koľko rokov má Vaša stará mama?
Má 86 rokov a je úžasná. Veľa som sa s ňou rozprávala a vidím, aký odlišný je jej život ešte aj dnes. Nikdy by nevyhodila ani len kúsok jedla, vždy má všetko upratané, má domácnosť na poriadku, je skromná, váži si každý deň života. Bolo pre mňa veľmi podnetné rozprávať sa s ňou o časoch minulých, pretože mi presne porozprávala, ako vtedy žili, čo museli robiť, čím všetkým si prešla a keď som hrala Evu, doslova som počula jej hlas a všetko, čo mi hovorila o tých časoch. Eva je veľmi tvrdo pracujúca žena, presne, ako v tých časoch ženy museli byť.
Skrátka, nikto jej nedá nič zadarmo. Vojna sa jej dotýka kruto, aj keď priamo nebojuje, ale film ukazuje, aké to má v živote ťažké, napriek tomu sa nevzdáva a bojuje…
Presne tak a o tom jej aj tento film. A ja som rada, že som v ňom mohla hrať.
Film režíroval slovenský režisér Peter Magát. Ako sa Vám s ním spolupracovalo?
Musím povedať, že to bola výnimočná spolupráca, ktorá fungovala po každej stránke. Boli tam aj niektoré citlivé scény a Peter mal všetko premyslené, pod kontrolou, bol na pľaci silnou osobnosťou. Vždy hovorím, že to, aký herec podá výkon, závisí v prvom rade od režiséra. Všetko to stojí a padá na vzájomnej spolupráci a komunikácii režiséra s hercom. A Peter mi dal neuveriteľnú podporu, dal mi toľko času, koľko som potrebovala na scény, ktoré si čas vyžadovali – jednoducho, nikdy by som to nezvládla, nebyť jeho empatického a pokojného prístupu. Spolupráca s ním bola dokonalá, to sa ani nedá inak nazvať.
Film samotný má smutnú, temnú, ponurú atmosféru, Vy sama tam pracujete vo fabrike, kde doslova driete v tvrdých podmienkach, všade je blato, aj kamera je uspôsobená tak, že je tam celkovo málo svetla a to sa mi nejako nehodí k Vašej osobnosti, aj keď Eva samotná nie je depresívna. Bojuje statočne. Vy ako osoba sa usmievate, ste ako slniečko, optimistická. Takže určite to bolo v týchto podmienkach aj náročné nakrúcať…
Musím sa priznať, že to bolo ťažké. Strávila som celé dva mesiace v týchto podmienkach a bol to boj. Na jednej strane to bol vynikajúci štáb, na druhej strane ste nakrúcali príbeh, v ktorom ste cítili, že tam nie je ani kúsok šťastia. Ale Eva ako postava má v sebe ten kúsok vnútornej krásy, presne ako hovoríte, nevzdáva sa, nie je typ človeka, ktorý sa vzdá a nevidí žiadne možnosti, ako sa z tej situácie dostať, naopak. Robí všetko preto, aby prežila. A to je to najdôležitejšie. Je silná, čelí tej situácii, bojuje s ňou a to je aj hlavný odkaz tejto postavy.
V tomto filme ste hrali aj so slovenskými hercami, napríklad významnú úlohu tu hrá aj slovenský herec Ján Jackuliak…
Áno, je to skvelý herec a šarmantný muž, aj keď som s ním strávila počas nakrúcania len jeden deň, ale počas promovania filmu sme sa viac spoznali a musím povedať, že je očarujúci. Kiež by som sa sním mohla na pľaci spoznať viac, ale Eva ako postava sa sním v rámci filmu stretáva len v jednej scéne… žiaľ.
Takže ste v celom filme sama so svojimi pocitmi a ešte aj bojovať musíte úplne sama…
Áno, nechali ma v tom úplne samú (smiech)…
Pre koho je tento film určený? Mali by ho vidieť aj mladí ľudia?
Myslím si, že generačne je určený pre všetkých, ale bolo by veľmi dobre, aby si ho pozreli najmä mladí ľudia. Pochopili by veľa z toho, čo sa dialo počas vojny, čo museli ľudia prežívať a ako vtedy žili.
Zuzana Vachová
Foto: ITAFILM