Čierno-sivý, s veľkým červeným nosom a s troma vlasmi na hlave. Síce nerozpráva, ale dnes už legendárne „hele jů“, „tady, tady“ a „pá pá“ pozná každý. Celosvetovo známy aj pod menami Little Mole, Maulwurf, Krot, Krecik, Myyrän, Mulvad, La talpa, Tudodži, Kisvakond, v češtine Krteček, u nás Krtko, vznikol vďaka šikovným rukám českého maliara, grafika a ilustrátora Zdeňka Milera, ktorý by sa 21. februára dožil 100 rokov.

Ak by ste sa 100 ľudí na svete spýtali na najslávnejšiu českú animovanú postavičku, pravdepodobne by vám väčšina z nich odpovedala krtko. Málokto totižto nepozná príbehy nezbedného krtka a jeho kamarátov, ktoré vznikli v hlave Zdeňka Milera. Od prvého príbehu Jak krtek ke kalhotám přišel uplynulo už viac ako šesť desaťročí. Za túto dobu sa nezbedné dobrodružstvá krtka a jeho priateľov stali námetom pre viac ako 50 filmov a rovnaký počet knižiek.


Rodák z Kladna, Miler vyštudoval Štátnu grafickú školu v Prahe, z ktorej pokračovali jeho kroky na Vysokú školu umeleckého priemyslu. Školu však pre začínajúcu vojnu nedokončil a v roku 1942 sa stal výtvarníkom v Baťových ateliéroch kresleného filmu v Zlíne. Šťastie v nešťastí – aj tak by dal nazvať tento okamih jeho života, ktorý mu podľa jeho vlastných slov pravdepodobne zachránil život. Ak by Miler nedostal výnimku, pravdepodobne by skončil na nútených prácach v Nemecku a svet by nikdy nespoznal krtka. Po skončení vojny sa zo Zlína presunul do Barrandovského štúdia Bratři v triku, ktorému pod vedením výtvarníka Jiřího Trnky vytvoril nesmrteľné logo troch bratov v námorníckych tričkách. Ako odmenu, za víťazný návrh nového loga, dostal Miler týždennú platenú dovolenku.

V roku 1948 vstúpil do sveta animovaného filmu adaptáciou rozprávky Jiřího Wolkera O milionáři, který ukradl slunce. Filmu navrhol nielen celé výtvarné riešenie, ale ho aj celý sám nakreslil. Po dobrodružných príbehoch zvieratiek v tom čase ešte nebolo ani chýru, ani slychu. Zlom nastal až v roku 1954, kedy dostal za úlohu sfilmovať náučnú rozprávku o výrobe oblečenia. V pôvodnej verzii rozprávky O plátennej košieľke boli len samí dospelí a stroje, preto Miler hľadal cestu ako deťom tento príbeh priblížiť. „Vyliezol som na lúku, naraz zakopnem, prásk ho – a ležím. Vedľa mňa krtinec a mne svitlo: Sláva!“ tak opísal zrodenie krtka. Postavička však mala aj ďalšiu výhodu – nebolo ju vidieť v príbehoch Walta Disneyho, ktorého rozprávková ríša obsahovala snáď všetky zvieratá. Preto bol originálny a nemal konkurenciu.

Po dlhom boji a presviedčaní komisie o tom, že práve takáto postavička bude mať úspech, zažiaril krtko v roku 1957 vo svojom, už spomínanom, prvom príbehu pod názvom Jak krtek ke kalhotám přišel. Film získal dve hlavné ceny na filmovom festivale v Benátkach a ďalšiu v Montevideu, čím bola jeho cesta za dobrodružstvami definitívne spečatená. Záujem o krtka prejavila aj západonemecká televízia, ktorá si objednala najprv 12 dielov, z ktorých napokon vzišlo financovanie na takmer 40 rokov.

Aj keď je jeho slovná zásoba obmedzená, len na pár výrazov, nikomu z nás to nikdy nevadilo. Veď na to, aby mu rozumeli tí najmenší nebolo nutné tak veľa. Avšak úspech, ktorý najmä vďaka svojej povahe získal, bol enormný. Krtko bol síce nezbedník, avšak učil deti, že pomoc priateľovi nemožno nikdy odmietnuť, bojoval za záchranu prírody, za svoje práva a spravodlivosť, ekológiu a etiku, jednoducho vysvetľoval tým najmenším, o čom je život.

Šťastie v nešťastí stálo pri Milerovi aj počas okupácie ČSSR v roku 1968, kedy vystúpil z komunistickej strany. Okrem iného mal aj styky s disidentami a jedna z jeho dcér sa odsťahovala na Západ, za čo bol pod drobnohľadom ŠtB. Krtko však prinášal režimu pozitívny obraz, vďaka ktorému mohol Miler tvoriť aj naďalej.


Malý čierno-sivý nezbedník však nebol len tak hocijakou postavičkou. Okrem titulu biznismen, by sme ho mohli nazvať aj druhým českým kozmonautom. Po Nežnej revolúcii sa z neho totižto stala exkluzívna obchodná značka, ktorá podľa odhadov zarobila rodine Milerovcov viac ako 200 mil. českých korún. A prečo titul druhý český kozmonaut? Pretože vďaka astronautovi Adrewovi Feustelovi sa v roku 2011 dostal do vesmíru pri poslednej misii raketoplánu Endeavour.

Autor za svoje celoživotné snaženie získal viac ako 40 cien, medzi ktorými nechýba ocenenie Zlatá paleta za viac než 5 miliónov predaných výtlačkov kníh, ale aj štátne vyznamenanie Medaila Za zásluhy 1. stupňa.

Výtvarník sa v 80. roku života musel byť pre zdravotné problémy prevezený do sanatória v Nové vsi pod Pleší, kde na konci novembra v roku 2011 opustil svet ako 90-ročný. Príbehy o nezbednom krtkovi však budú večné.

Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto a video: ČT24, Wikipedia, Youtube


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno