O násReklamaKontaktPartneri
Moja Kultúra

Tichá slávnosť čiary

Publikované dňa: 11 Jul 2017
Autor: Barbara Brathová
Človek už videl v rámci umenia a v rámci svojho života už toľko, že ho máločo prekvapí. Zvlášť, keď sa tým umením profesijne aj zaoberá. Ja sa nechávam prekvapovať rada, lebo každé umelecké prekvapenie je dôkazom toho, že stále existuje individualita a originalita, že ešte vždy sa dá vymyslieť a vytvoriť niečo nové, osobité, unikátne , nenapodobiteľné a to ma vždy aj nanovo fascinuje. Nemám rada uniformitu, vždy ma pozitívne iritovali ľudia, skutočnosti, situácie, ktoré sa vymykali tzv. normálu (bežnosti). V tejto extravagancii, alebo jednoducho v schopnosti odlišovať sa a stáť si za svojim názorom bez ohľadu na to, čo si myslia ostatní, je vnútorná sloboda. Umelec by mal byť slobodný, aby mohol byť originálny.

Na vernisáž výstavy Pala Macha v Nedbalke pod názvom Časovanie čiary som sa vybrala už akosi rutinne. S Palom sme v roku 2012 pripravili výstavu Pozor sklo ! v SND, s Palom sme v roku 2016 natočili 26 minútový Portrét umelca o jeho tvorbe s televíziou 213 a v ostatnom čase sa nám akosi cesty častejšie krížili - jednak na výstave Časová zhoda v Trnave , na expozícii v Zoya galérii v Elesko, Danubiane a napokon v Nedbalke. Dalo by sa povedať, že Machovi skrátka v rámci výstavných prezentácií „ide karta“ po desaťročnom období strávenom v tichu a ústraní ateliéru. Zatiaľ čo v minulosti bol takmer problém ho medzi ľuďmi stretnúť , dnes o seba zakopávame okrem výstav aj v divadle ,alebo na ulici. Niežeby Palo doteraz nežil. Žil takmer sám so  sklom, aby nám ho teraz mohol ukázať.

Sklo je materiál protikladov. Je krehké a tvrdé zároveň, môžeme v ňom zanechať stopu navždy, ale rovnako ľahko sa dá rozbiť na kúsky. Dá sa schladiť aj roztaviť, je studené aj horúce, je hmatateľné a zároveň transparentné. Vždy je riziko sa ho dotýkať, lebo skrýva v sebe krásu aj nebezpečenstvo. Pendantom ku sklu s jeho rozporuplnými vlastnosťami je snáď iba láska. Palo Macho prechováva lásku ku sklu. JE ako sklo.  Rovnako rezervovaný , niekedy transparentný a takmer vždy si necháva  diskrétny odstup. Od matérie, života i ľudí. Aj jeho diela znesú len ten najjemnejší dotyk – dotyk pohľadom. Do maľby na sklo , alebo pri použití fotografií , kresby, sochy, či iných výtvarných médií nepotrebuje a nechce vnášať príbehy. Tie tam už samo o sebe sú bez toho, aby ich autor demonštratívne vysvetľoval. Priorita je v jeho tvorbe vo svetle, farbe , v symboloch, v obraze.

Palo Macho sa narodil 22.9. 1965 v Streženiciach. V rokoch 1989 – 1995 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, zároveň v roku 1993 v Ecole des Beaux-Arts v Saint-Etienne vo Francúzsku a následne v roku 1997 v Cité International des Arts v Paríži. V rokoch 1994 – 1998 pôsobil ako pedagóg na Strednej škole úžitkových umení v Lednických Rovniach. Autor počas rokov svojej umeleckej tvorby vystavoval na samostatných a spoločných výstavách v približne dvadsiatich krajinách. Spomeňme okrem susedného Česka, Rakúska, Maďarska aj Taliansko, Francúzsko, Škandináviu ale aj Rusko, Japonsko či Spojené štáty americké. V roku 1998 bol o jeho tvorbe natočený film Sklené obrazy a v Bratislave boli vydané dve autorove básnické zbierky Strelné modlitby  v roku 1995 a Mesiac na červeno v roku 2006. Macho sa venuje maľbe na sklo. V prvom rade je však predovšetkým sklárom, ktorý štetcom „vpúšťa“ farbu resp. email do krehkej matérie, vo finálnom znení fungujúcej ako obrovský sklenený objekt. Jeho doménou sú okrem sklených obrazov s tematickými motívmi prírody aj veľkoplošné monumentálne diptychy a triptychy s abstraktným vyjadrením , geometriou, figuratívnym znakom , alebo výpovedným odkazom nadčasových tém vesmíru a existencie človeka ako jedinca v ňom. Umelec nemá ambíciu riešiť nič konkrétne. Dôležitý je pre neho obraz, zaujíma ho princíp, preferuje celok. K jeho životnému jubileu bola vydaná rozsiahla monografia, ktorá mapuje jeho doterajšiu tvorbu.  

Toto všetko o Machovi už vieme a takto Macha už aj poznáme. Do Nedbalky však Palo priniesol niečo iné a akosi ešte krehkejšie. Čiaru.  Respektíve čiaru v skle, na skle , pod sklom, za sklom. Expozícia Časovanie čiary je oslavou kresby , ktorú má autor rád a ktorú „zalial“, či  „zaklial“ do skla ako výtvarnú stopu vlastnej myšlienky, ako odtlačok jeho emočnej identity, ako fosíliu vlastnej duše. V prvom pláne divák vníma sklený objekt , ale Macho sklo považuje za prostriedok povýšenia iného výtvarného druhu, alebo „nositeľa“ témy. Technológie ovláda do takej miery , že obdobie fascinácie nad matériou je už potlačené snahou cez sklo prezentovať ostatné výtvarné formy (grafiku, fotografiu, maľbu, sochu -  v tomto prípade kresbu), kombinovať ich , robiť z nich partnerov skla, profilovať nadstavbu ku sklu. Nevníma a nevyužíva prvoplánovo jeho efektné vlastnosti a prvky lesku, farebnosti, využíva jeho transparentosť i matnosť a do neho ryje, vpúšťa, vkladá svoju filozofiu vnímania sveta. „Píše“ do skla svoje krátke odkazy o živote, možno o sebe. Hoci sklo je často transparentné, Machove výpovede transparetné nie sú, Macho nie je primárne otvorený, on ponecháva otvorenosť aj príbehom...nedáva odpovede, ale možno provokuje otázky. Umelec pozýva do akejsi sklenej slávnosti ticha, alebo tichej slávnosti skla.      

Výstava je výsostne  monochrómna , pracuje len s bielou a čiernou „farbou“ a v tej kumulácií objektov z transparentného, alebo matného skla evokuje akúsi zamrznutú ľadovú krajinu. Ištalácia pôsobí kompaktne (poznajúc autora , aj logicky), hoci zámerne narúša inštalačné princípy, využíva asymetriu, vybočuje z osi a pravdepodobne chce vniesť do priestoru dráždivé pnutie , demonštrovať akýsi usporiadaný (uprataný) neporiadok , v konečnom dôsledku má vnímateľ pocit , že všetko je presne na „svojom“ mieste.

Kurátorka výstavy Silvia Petrová (Praha) člení expozíciu aj katalóg (mimochodom mimoriadne koncepčne a výtvarne zvládnutý rovnako ako výstava s grafickým minimalizmom a vizuálnou čistotou) na niekoľko kapitol, kde dôsledne analyzuje každú kategóriu Machovej tvorby v rámci kontry – sklo a kresba. Rieši kresbu ako tretiu dimenziu, čas a procesuálnosť, ako aj „čmáranice“, automatizmus a podvedomie , či čiaru ako pracovný denník a štúdiu kresby, tiež kresbu v kombinácii so sklom a kovom, alebo čiaru ako stopu a kresbu na povrchu skla. Zaoberá sa aj priestorom , fikciou, kresbou v skle, kresbou ako reliéf, kresbou sklom, zahŕňa aj monotypiu, odtlačok zo skla, a v neposlednom rade kresbu s dutým sklom a priestorom. Všetky tieto typy prezentácie kresby v súčinnosti so sklom su separátne predstavené vo výstave , majú svoje špecifiká, charakteristické technologické postupy, svoju vlastnú načatú tému, ktorú autor nikdy nedopovedá a necháva ju otvorenú pre jednotlivého diváka  a zároveň expozícia evokuje jednu plynulú báseň, ktorá len občas mení svoj rytmus.

Umelec je aj literárne činný (ako bolo už vyššie spomenuté) a tak čiara na papieri (kreslená, alebo písaná) má svoje tempo, rytmus, svoju estetiku, celistvosť i prerušenie...Machova čiara je ako báseň v skle , ako automatická (aj mimovoľná) signatúra idey alebo pocitu, ako krehká poézia, ktorá trvá kým sa nerozbije. Macho na jednej strane „umŕtvuje“ (pochováva) myšlienky do skla (do imaginárnych transparentných „rakiev“) ako na večný odpočinok, alebo relikviu ktorých efemérnosť však na strane druhej  znásobuje nevyspytateľná zraniteľná matéria, v ktorej prípadným rozbitím môžu (rovnako na veky) zmiznúť. A toto napätie (v kresbe zadefinované  a sklom podporené)  profiluje vnútorne chvejivú tajomnosť a pietnú dôstojnosť objektu.  

Vo výstave respondent nájde staršie sklené závesné obrazy , ale aj komornejšie sklené tabule nebezpečne opreté o stenu, monotypie horizontálne aj vertikálne , ale dominantu výstavy tvoria stoly , do ktorých sú zväčša asymetricky (kdesi na pokraji hrany) osadené sklené tabule vo forme kruhu s charakteristickým zárezom v strede (kde autor cyklus harmónie a kolobehu narúša a do štrbiny necháva vpustiť reálne svetlo cez sklo sa akoby prerezávajúce). Tabule sú transparentné, biele, v ojedinelých prípadoch čierne. Kruh ako symbol nekonečna, cyklu, pozitívnych pocitových rovín je pre autora typický. Unikátom sú najnovšie práce – kde do horizontáli stola zasúva sklenú plochu , na ktorej je situovaná ďalšia,  jemne vyhnutá do priestoru ako list v knihe. Stôl ako fenomén je pre autora dôležitý - za stolom pracuje, číta, kreslí, všetky dôležité veci sa u neho dejú za stolom.   

Ako kunsthistorička by som mala formulovať, že výstava  Časovanie čiary Pala Macha v Nedbalke je reprezentatívnou kolekciou sklených objetov autora , ktorá reprezentuje jeho ostatné tvorivé obdobie s presahom do minulosti až k najnovším výtvarným počinom, v ktorých je evidentná variabilita kresby a tvarovania matérie, pričom umelec využíva technológie len ako prostriedok k dosiahnutiu výpovede a hoci sa sklo v prvom pláne javí dominantným, dôležitosť kladie na to , čo je „skryté“ , respektíve odhalené zároveň v ňom a tým je kresba.

Ako emotívnemu vnímateľovi sa mi chce spontánne vykríknuť (či azda v tomto prípade skôr pošepnúť) , že expozícia je  nádherná – čistá , elegantná, monochrómna, katarzná. To sú tie momenty , keď nechýba farba, keďže v skrytej podobe su v bielej (pre mňa aj v čiernej) všetky . Svojim spôsobom je  výstava  nenápadne slávnostná a zároveň slávnostne nenápadná. Nie je len dekoratívna, je filozofická, úvahová, psychologická, múdra, pokorná a v tej transparentnej vzdušnosti vznešená, tichá a preto výpovedná.

Tak, ako je výstava tichá, tak som aj ja celkom ticho potrebovala z vernisáže odísť. Bez rozlúčky a bez štrngnutia si s autorom. Nie z dôvodu absencie slušnosti, ale pretože sklo Pala Macha si imaginárne  už „štrnglo“ s mojou dušou. A toto bola po dlhom čase tá chvíľa, keď ma aj tvorba umelca, ktorého poznám,  opäť prekvapila. To je tá situácia, na ktorú  podvedome (aj napriek skúsenosti a profesii)  v kútiku duše vždy čakám. Ďakujem, Palo, že tvoje ticho vie „rozprávať“.

Autor fotiek : Matej Hakár



Napíšte svoj názor

Meno:

Komentár:

Zadajte text z obrázka: captcha
Text je neviditeľný

Enter your text here:

KAMILA ŠTANCLOVÁ - KABARET POKRAČUJE
KAMILA ŠTANCLOVÁ - KABARET POKRAČUJE
viac...
Lehotského Nina je hĺbkovou sondou do detskej duše
Lehotského Nina je hĺbkovou sondou do detskej ...
viac...
Ninu uvedú osobne tvorcovia a herci na turné po regiónoch
Ninu uvedú osobne tvorcovia a herci na turné po ...
viac...

Hľadáme